Mar 26

:::

Už ju nesiem na spálenie
na čele sprievodu

Čoskoro do vody syčiac spadne

To všetko, čo tak nenápadne
ma mesiace zväzovalo

Stačilo len málo
a mosty vyleteli do vzduchu,
lenže nezastavili sa rieky

Nikdy nezastavia sa rieky!

Mar 26

:::

Uveriť, že aj zmija je správne,
že mať na hrudi čierneho hada
ma neovláda

Že pod srdcom nosím jarné kvety,
a preto neodpoviem ti
sykotom

Si všetko, čo som potom ľutovala,
ale netrpezlivé zviera
sa už v tráve váľa

Plné života a plodnosti
Taká som aj ja,
hlboko,
v svaloch

od kostí

Nov 25

:::

Z archívu, máj 2020

:::

Byt je uprataný a my:
kôpka špinavého prádla,
čo na zem spadla
pri vyzliekaní

Som vrstvami obalená cibuľa,
po rozkrojení plačem

:::

Celý rad minulých očí:
modrých, hnedých, zelených

Tie dávne úsmevy zrkadlené v nich

Uzemním si zrak,
už neblýskať,
nechať ležať zhodené

Niekedy žijeme v zhode,
inokedy nie

:::

Dnes nosím záclonu,
za prúdom vlasov mi neuvidíš
do tváre

Dnes nespozná ma jabloň,
až na dno
kameň dopadol

Voda iba v slnku svieti,
otrávené hĺbky smrdia

Dnes nosím záclonu
a ruky ma studia

 

Aug 11

:::

Potĺkam sa stromoradím:

čo preradím,
vyzradím,
nahradím,
vyradím?

(A kto mi poradí?)

Postavím sa do zákrytu,
zdvihnem ruky,

zdreveniem

Jediné čo počujem:
chlácholivé šumenie

Aug 5

:::

Zdvorilo odpovedá,
keď píše Rusalka bledá

Stratená a na dne

Podľahne Minotaurus

A riadne?

Aug 5

:::

Neviem sa nabažiť románov:
čo prinesie ďalšia kapitola?

Kto nahlas zvolá, že ma miluje?

Hltám riadky,
plnia sa písmenami stránky

Potom vášnivo trhám a gumujem

Aug 5

:::

Nie si tu.

Ale ja predsa všetko zvládnem sama:
byť milenka, poetka i mama

Môžem sa vydávať do neznáma,
triafať do čierneho nášho bytu

Nie si tu.

Rekonštruujem tvoju siluetu,
obkresľujem tvoje telo

Ako asi vyzeralo
a ako ma chcelo

Jul 31

:::

Nedokážem nadviazať niť
ani obviazať rany

Čakám, kým sa hora preberie
a poberie sa preč

Strácam reč

A ona ďalej stojí a mlčí,
Sezam! nestačí

Hlesnem nové heslo,
keby sa hlasnejšie nieslo

Možno vyvolá ozvenu,
možno vyvolá lavínu

Možno sa zosunú skaly

a mne sa uľaví

Jul 18

:::

Popustila som uzdu
a nechala sny cválať

Vyváľala som sa
v slastnom bahne,
erdžala túžbou

 

Vyhodená zo sedla,
ešte ho v nozdrách cítim,
pevne ho obopnem stehnami

 

Dáva sa znova do poklusu

Uchopím
a zovriem uzdu

Jul 11

:::

Ako príliv a odliv
počítaš s tým,
že rozkolísanosť
udržiava rovnováhu sveta

Ako dieťa:
večný nárok na lásku

Na vlásku visíme,
už dlho neudržím tvoje dlhy
voči mne

Sme ako príliv a odliv:

Ty hľadáš prístav

Ja to vidím odlišne

 

 

 

« Previous Entries Next Entries »