Ľubica Christophory.sk

:::

Postupne a priamočiaro,
veľmi dôkladne

si mi v prítmí lámal ruky

Jeden dlhý prst za druhým

Nevidela som cez slzy,
hoci ani jedna nevytiekla

Z toho tlmeného svetla
vyplával jej hebký hlas
a objal aj mňa

Potom už len noc
a nekonečne dlhá tma

:::

Buď víchor alebo ticho!

Vezmi si rýchlo, čo chceš

Vlečúce sa mesiace
a stopy vyschnutého slizu,
osamelý krehký domček,
prilipnutie

Zmizni, než si ťa priviniem bližšie,
nech iba rozbúšim a stíchnem

Vôňa vyprcháva v prievane

Fúknem.
Zostaneš?

:::

Ohrdnutá dvorná dáma
sleduje bosú kráľovnu

a oslneného kráľa

Napätie sa dá krájať:

Kto zahrá úlohu šaša?

Kráľovná žiari,
až sa vznáša

:::

Prajem mäkké pristátie
na domácom gauči

Nech vás netlačí
a naučí to, čo má

Následná tma

Zalietali ste si,
kozmonaut 
cez nové svety

Hviezda žmurká a svieti

V beztiaži ju hľadáte:

Kde si?

:::

Ako príliv a odliv
počítaš s tým,
že rozkolísanosť
udržiava rovnováhu sveta

Ako dieťa:
večný nárok na lásku

Na vlásku visíme,
už dlho neudržím tvoje dlhy
voči mne

Sme ako príliv a odliv:

Ty hľadáš prístav

Ja to vidím odlišne

:::

Ako túlavý kocúr
prechádzaš po nočných strechách

Ja brechám, strážim
a nechávam mačacie vrátka zarásť

Utesním škáry,
v noci neprenikneš 
do môjho lona

Prestávam ťa volať

:::

O polnoci
odchádzať zo zámku obutá

Do bludiska noci

Tú niť si v sebe pestujem
a do tmy nosím

:::

Poriadna Ariadna
by nestratila niť

Verne by ju priadla

Myslím si zamotaná
do posteľného prádla

:::

Tézea si nejde priviazať,
rozpletie aj gordické uzly

Labyrint je temný a úzky,
more je šíre

Snovám nite,
spletená mužmi
v hlbokom víre

:::

Zmiluj sa nado mnou

Je tu tak vyprahnuto a sucho,
stojím s natiahnutou rukou

Zaprš
Jednu hrsť lupeňov

Pokrsti ma ňou,
sladkou pivonkou

Keď sa večer ochladí,
buď celkom bezhlavý

:::

Stojím v čiernej kuchyni:

Tak to byť nemôže,
musí odpovedať!

Hučanie chladničky,
ten vnútorný ľad,
nesúlad

To jediné mi srdce objíma

Púšťa ťa moja objímka

Horím,
nevnímaš

:::

Si hmatateľný, trojrozmerný,
nemusím sa ťa dotýkať, 
aby si existoval

Plný obal

V hlase máš hlbiny aj zákruty,
odvíjaš sa,
pootváraš vrátka

Nemusím mať závrat
ani sa cítiť vratká

Len obrysy, radosť
hladkám