Ľubica Christophory.sk

:::

Prebúdza sa zabudnuté a zlaté:

Odvalený kameň odpustil studničke
a ona sa nadýchla

Naliala do rúk večnú jar

Z hniloby von
žiari krehká rastlinka

Pozorujem ticho, ani nedýcham

:::

Z neďalekého komína
pomalé výpary:

Nové, nečakané oblaky,
také biele!

Len sa zastaviť,
vnoriť do pomalého plynutia,
nehybne dýchať

V záhrade slasti stojím pevne

Všetko bez slov,
ale s úžasom sledujeme

:::

Chrániš ten nesmelý potôčik,
dôveruješ mu:

Jeho koryto sa prejaví,
odvážne vytryskne zo zeme!

My to nedokážeme,
a ani nesmieme

:::

Hádžeš záchranný kruh, dobrodruh

Ale čo to vlastne znamená,
že aj ja som zranená?

:::

Odišla v deň,
keď si mi vyšiel na obzore

Tvoj čierny kostým
a dlhé, pohrebné pero

Lúčila som sa s ňou
celá v bielom

:::

Postupne a priamočiaro,
veľmi dôkladne

si mi v prítmí lámal ruky

Jeden dlhý prst za druhým

Nevidela som cez slzy,
hoci ani jedna nevytiekla

Z toho tlmeného svetla
vyplával jej hebký hlas
a objal aj mňa

Potom už len noc
a nekonečne dlhá tma

:::

Buď víchor alebo ticho!

Vezmi si rýchlo, čo chceš

Vlečúce sa mesiace
a stopy vyschnutého slizu,
osamelý krehký domček,
prilipnutie

Zmizni, než si ťa priviniem bližšie,
nech iba rozbúšim a stíchnem

Vôňa vyprcháva v prievane

Fúknem.
Zostaneš?

:::

Ohrdnutá dvorná dáma
sleduje bosú kráľovnu

a oslneného kráľa

Napätie sa dá krájať:

Kto zahrá úlohu šaša?

Kráľovná žiari,
až sa vznáša

:::

Prajem mäkké pristátie
na domácom gauči

Nech vás netlačí
a naučí to, čo má

Následná tma

Zalietali ste si,
kozmonaut 
cez nové svety

Hviezda žmurká a svieti

V beztiaži ju hľadáte:

Kde si?

:::

Ako príliv a odliv
počítaš s tým,
že rozkolísanosť
udržiava rovnováhu sveta

Ako dieťa:
večný nárok na lásku

Na vlásku visíme,
už dlho neudržím tvoje dlhy
voči mne

Sme ako príliv a odliv:

Ty hľadáš prístav

Ja to vidím odlišne

:::

Ako túlavý kocúr
prechádzaš po nočných strechách

Ja brechám, strážim
a nechávam mačacie vrátka zarásť

Utesním škáry,
v noci neprenikneš 
do môjho lona

Prestávam ťa volať

:::

O polnoci
odchádzať zo zámku obutá

Do bludiska noci

Tú niť si v sebe pestujem
a do tmy nosím

:::

Poriadna Ariadna
by nestratila niť

Verne by ju priadla

Myslím si zamotaná
do posteľného prádla

:::

Tézea si nejde priviazať,
rozpletie aj gordické uzly

Labyrint je temný a úzky,
more je šíre

Snovám nite,
spletená mužmi
v hlbokom víre