Aug 5

:::

Sme už dva organizmy:
jednobunkovce

A medzi nami plávajú
malé meňavky

Sme samostatní jedinci,
oddelené polovice

Čo nevedeli nastaviť druhé,
nebozkané líce

Aug 4

:::

Keby to šlo bez slov,
harmonicky pomlčať

Ani strunu nepritisnúť na hmatník,
všetko nájsť poslepiačky,
hmatom

Nech každý atóm spomalene dýcha
a rozoznieva ticho

Keby to šlo bez slov,
zladiť tóny,
užiť si vzájomné napätie sekúnd,

jemne odtikávať blízkosť

Keby to tak šlo.

Na ten koncert
prišla by som.

Aug 4

:::

Vravíš mi: Odíď!
(Odpáľ! Vypadni! Choď spať!
A moje čierne oči tomu nemôžu uveriť.)

Soľ zasyčí
a rany sa rozsvietia krvou

Na arktickej kryhe
svojimi svetlomodrými

studeno páliš

Priamo na mňa,
ostro

:::

Náhle ti stvrdne telo,
keď ti zabehne kosť mojich slov
priamo do gágora

Si cudzí a vo mne zvoní na poplach
tá odsúdená,

ktorú toľko pranieroval
ten krutý, nemilosrdný pán

- si to ty

A z istoty je jasné iba toto:

Už nikdy viac,
už reagujem na alarm,
už si pozor dávam

Už neprijmem tvoj balvan

 

 

Jul 30

:::

Som priamy spoj,
priamka,
rovná a pichľavá čiara

Zabáram sa ti do útrob,
vyťahujem srdce

a fascinovane hľadím 
na jeho odhalenosť

Ale most,
ten sa buduje ťažšie

Keď ešte trocha zosilniem,
začnem

Jul 30

:::

Ako ťa nechať lietať
a pritom ti nepristrihnúť krídla?

Bude do domu zatekať,
keď sa odkryje škridla?

:::

Kráčaš po mne ako slon v porceláne
a každá črepina ma láme:

Jedna z nich ľutuje, že si rozbitý,
druhej steká slza

po líci bábiky

A tretí úlomok iba leží,
čaká na teba

Či príde útok nehy

 

 

May 29

Petrovi

:::

Necítiť k tebe nič,
to akoby do ihly nevošla niť,
ostala by deravá, prázdna

Necítiť už k tebe vôbec nič,
to akoby cvičená opica sa nezasmiala,
ostala by zamračená, 
na mieste by stála

Necítiť už k tebe nikdy vonkoncom nič,
to akoby bič nevydával zvuk,
akoby srdce pri tlkote nehrialo,
ostalo by bez krvi, bledé

Cítim k tebe všetko,
čo, bolo, je a bude

V nehe

:::

Strieborný prsteň schovávam do komory,
pod chlopňou mäkko a s láskou
ho zakrútim do klbka

Navždy so mnou budeš spať:

milenec, manžel, muž aj brat

V krvi mi vždy potečieš riečišťom 
dvoma jasnými prameňmi,
ktoré sme s Božou pomocou stvorili:

toho ivANJELA z našich sŕdc

Nikdy nezanikni,
navždy buď

:::

Cítim k tebe všetko

May 29

:::

Niekedy sme opustení

Každý na vlastnej, studenej planéte

Občas ku mne nikto nesmiete,
dvere sú zatvorené,
zatmelo sa,
umrela hviezda

Osamelo v rakete lietam,
krúžim po tvojom orbite

Niekedy mám srdce rozbité
a ty si ten, čo ho zbiera

Niekedy som osamelé, 
zamrežované zviera

May 29

:::

Tak sladká manna -
byť tebou objímaná

na púšti

Už ma nikdy nepusti

Mar 16

:::

V hlave mám:

cukrovú vatu,
nadýchané obláčiky,
spuchnuté pampúšiky

Slepú hmlu,
zádumčivý opar,
ťažké viečka

Ak ešte pridám jednu lyžicu cukru,
zuby mi celé stŕpnu,
zaboria sa do studenej hrušky

Zahalím ústa do rúšky

Úsmev sa s obavou ruší

 

Mar 16

:::

Chcem ťa nohou ovinúť,
položiť ti dlaň na hruď

Počítať tiché vlaky,
dvíhajúci sa nákyp

Chcem ťa cítiť, že si muž
a ja môžem byť ženou už

:::

Bezhlasne ako spiaci kvet
chcem pri tebe nehou
onemieť

« Previous Entries