:::
Sú momenty zla,
ktoré nejde vstrebať
Už sa ťa viem nebáť,
si fľak na zabudnutej stene
Už nikdy viac k sebe nemôžeme,
nikdy viac sa nepretneme
:::
Čierna smola
po mne stiekla,
po hladkom, chladivom skle
Vynoril sa mrak a už je zase preč
Občas skamenie reč
a ústa dokorán
Nekričia
ani nevolajú o pomoc
Každá polnoc je súmerná,
oddelí ďalší deň
a ja ho vezmem
do náručia
Nech vrhne svoje svetlo, svoj tieň
:::
Uveriť, že aj zmija je správne,
že mať na hrudi čierneho hada
ma neovláda
Že pod srdcom nosím jarné kvety,
a preto neodpoviem ti
sykotom
Si všetko, čo som potom ľutovala,
ale netrpezlivé zviera
sa už v tráve váľa
Plné života a plodnosti
Taká som aj ja,
hlboko,
v svaloch
od kostí
:::
Prebúdza sa zabudnuté a zlaté:
Odvalený kameň odpustil studničke
a ona sa nadýchla
Naliala do rúk večnú jar
Z hniloby von
žiari krehká rastlinka
Pozorujem ticho, ani nedýcham
:::
Z neďalekého komína
pomalé výpary:
Nové, nečakané oblaky,
také biele!
Len sa zastaviť,
vnoriť do pomalého plynutia,
nehybne dýchať
V záhrade slasti stojím pevne
Všetko bez slov,
ale s úžasom sledujeme
:::
Chrániš ten nesmelý potôčik,
dôveruješ mu:
Jeho koryto sa prejaví,
odvážne vytryskne zo zeme!
My to nedokážeme,
a ani nesmieme
:::
Hádžeš záchranný kruh, dobrodruh
Ale čo to vlastne znamená,
že aj ja som zranená?
:::
Odišla v deň,
keď si mi vyšiel na obzore
Tvoj čierny kostým
a dlhé, pohrebné pero
Lúčila som sa s ňou
celá v bielom
:::
Postupne a priamočiaro,
veľmi dôkladne
si mi v prítmí lámal ruky
Jeden dlhý prst za druhým
Nevidela som cez slzy,
hoci ani jedna nevytiekla
Z toho tlmeného svetla
vyplával jej hebký hlas
a objal aj mňa
Potom už len noc
a nekonečne dlhá tma
:::
Buď víchor alebo ticho!
Vezmi si rýchlo, čo chceš
Vlečúce sa mesiace
a stopy vyschnutého slizu,
osamelý krehký domček,
prilipnutie
Zmizni, než si ťa priviniem bližšie,
nech iba rozbúšim a stíchnem
Vôňa vyprcháva v prievane
Fúknem.
Zostaneš?
:::
Ohrdnutá dvorná dáma
sleduje bosú kráľovnu
a oslneného kráľa
Napätie sa dá krájať:
Kto zahrá úlohu šaša?
Kráľovná žiari,
až sa vznáša
:::
Prajem mäkké pristátie
na domácom gauči
Nech vás netlačí
a naučí to, čo má
Následná tma
Zalietali ste si,
kozmonaut
cez nové svety
Hviezda žmurká a svieti
V beztiaži ju hľadáte:
Kde si?
:::
Ako príliv a odliv
počítaš s tým,
že rozkolísanosť
udržiava rovnováhu sveta
Ako dieťa:
večný nárok na lásku
Na vlásku visíme,
už dlho neudržím tvoje dlhy
voči mne
Sme ako príliv a odliv:
Ty hľadáš prístav
Ja to vidím odlišne
