Jan 11

:::

Kto je ten pravý,
čo ma vychýli z rovnováhy?

Namiesto vlažnej
premeniť odvážne reči
na prečiny

Kto je ten pravý,
čo mi uľaví

a namiesto chladnej
rozhorúčená ľahnem

Narušte ma,
prahnem

Dec 22

:::

Jeho srdce bije
ešte ako zranený vták

Nejde to nechať tak-tik-tak

Sú v ňom strely
a nevybuchnuté míny

Ešte nejde byť iný

Povedomé rútenie sa do temnoty,
ešte to nejde byť celkom ty

Jul 26

:::

Krehká bábika,
trocha z iného sveta

Ešte medzi planétami lieta,
ľahká ako sen

Vznesiem sa,
povznesiem

V drobnostiach je veľkosť
darovaná mame

za staranie sa
dostávame

Jul 26

:::

Martine T.

:::

Načrtla vrelosť
slnečnou rukou

Vidí proti žiare
obrysy toho,

čo skutočne zaváži

Nežná matka
v oslnivej vitráži

Jul 26

:::

Ešte, než na mňa položíš ruky,
je sladké nevedieť
a všetko môcť

O chvíľu hladinu
pretrhne tieň
dopadajúceho kameňa

Tvoje ramená sa oprú do vesla

Je len na mne, čo chcem,
aby som si odniesla

Jul 17

:::

Veľké dlane
držia balón,
aby tým malým neuletel

Čo sa všetko môže prihodiť
takto v lete
na prašnej ulici

Keď sa rozhodneme vykročiť
z ulity

Jul 15

:::

Občas sa prepadnem
do čiernej diery

a neviem, kam mierim

Keď sa rozbijem
o hrany zrkadla
a hustá hmla
ma uchmatla

Zamier môj zrak na mier,
na obzor dnešného večera,

nech mlčím, nemierim,
nestrieľam

Jul 14

:::

Priama komunikačná linka:
a už to vo mne zvoní, cinká

Prepojené horúce drôty,
napätie, šumenie, hroty

Povedz mi do ucha, čo ti napadne

A ja to urobím
dôkladne

Jun 4

:::

Sú momenty zla,
ktoré nejde vstrebať

Už sa ťa viem nebáť,
si fľak na zabudnutej stene

Už nikdy viac k sebe nemôžeme,
nikdy viac sa nepretneme

:::

Čierna smola
po mne stiekla,
po hladkom, chladivom skle

Vynoril sa mrak a už je zase preč

Občas skamenie reč
a ústa dokorán

Nekričia
ani nevolajú o pomoc

Každá polnoc je súmerná,
oddelí ďalší deň

a ja ho vezmem
do náručia

Nech vrhne svoje svetlo, svoj tieň

Mar 26

:::

Uveriť, že aj zmija je správne,
že mať na hrudi čierneho hada
ma neovláda

Že pod srdcom nosím jarné kvety,
a preto neodpoviem ti
sykotom

Si všetko, čo som potom ľutovala,
ale netrpezlivé zviera
sa už v tráve váľa

Plné života a plodnosti
Taká som aj ja,
hlboko,
v svaloch

od kostí

« Previous Entries