Oct 28

:::

Predostrela som sa ti na stôl:

farebný obrus
s fľakmi po červenom víne

Poď večerať!

Chvenie pohárikov,
keď sa rozcvendžia

 

Oct 28

:::

Ešte ma svrbí labka
z mojej myšky sa stala mačka

Lepšie povedané:
začal byť kocúrom

a poškriabal ma na koži

Preto ho z lona odložím

(Výmena rolí,
ktorá neslúži
a bolí)

Oct 27

:::

Nech si v záplave nehy
telo zapláva,

keď je rieka boľavá

Ľahkosť nech ťa nadnesie,
oviniem ti zápästie,

čo tíši moje rany

Sladké jablko
máva dozvuk plánky

Oct 21

:::

Kamene rozprávajú!

A zo žiab sú princezné,
čo držia v dlaniach srdce
otvorené dokorán

Do všetkých rán,
tým ranám na počesť

Spievaš a nevieš,

že takto spievať vieš

Oct 10

:::

V chladnom lese nenájdem
už ani jeho rúcha lem

Stráca sa v opare,
už len jeho silueta lieta

ako strašidelný tieň

Je október,

a preto stále horím,
stále tliem

Oct 2

:::

Váš hlas cez hmlisté ráno
vábi jeseň na súboj

Nech sa pobijú farby listov
aj jedovatých bobúľ

Obula som si vás
a dezinfekcia nezmyje
neznáme pachy,

zanecháva stopy

A váš hlas je taký 
ako sú sťahované vtáky

nasýtené, plné leta

Oct 2

:::

Pootvorí sa 
a zase schúli

Začínam od nuly,
od prvej kvapky na tele

Od podaného pomaranča,
ruka ako cencúľ chladná

vonia diaľkou

Celý deň

 

 

Sep 30

J.

:::

Najprv prozreteľné áno
a potom jasné nie

A chvíľočku nad ránom
ďalšie znamenie

Bude tam býk? 
Bude tam pláž?

Kto otvorí, keď prichádzaš?

A potom zase ráno,
v ňom spí nezreteľný tieň

Ja driemem a ty dávno
nesúrodo znieš

Bude tam vír?
Bude tam plán?

Kto zatvorí, 
keď odchádzam?

A hviezdam dávaš nárok
vyveštiť nám z rúk,
že hlavou nedozretou
padám do jabĺk

Bude tam s kým
ich rozdávať?

Budem tam s ním,
keď ostáva?

Sep 9

:::

Máš čarovné ruky,
čo tíšia moje búrky,
aj tie najdravšie

Dokážeš mi potrhať plachty
a nasmerovať ma do prístavu

Vieš ma roztočiť
a zamotať mi hlavu

Máš chlapčenské oči,
čo mi všetko uveria

Máš pevné dlane,
čo ma udržia?

Sep 9

:::

Niekedy majú steny ostré hrany

Izba plná krabíc:
ty v nej hráš mi,

ja počúvam

Niekedy majú izby tmavé rohy

Ty ma nimi picháš,
túžim odísť

Alebo aby mi s tebou
zmäklo telo,

v tichu sa rozotlelo

Niekedy sa tak nahlas
zatváram za dvere

a to zviera vo mne
všetko zelené zožerie

Také jasné áno s tebou,
také jasné nie

« Previous Entries