:::
To som zase bola prostoreká
a ty si ma poslal niekam
Mám hranice, napíšeš
Ja som voľná rieka
Breh mám
:::
To som zase bola prostoreká
a ty si ma poslal niekam
Mám hranice, napíšeš
Ja som voľná rieka
Breh mám
:::
Stala sa vec nemilá:
Uprostred voľnej hry
si mi spustil na ruky
veko klavíra
Zdreveniem
Na výber mám teraz
klávesy červené
Onemiem
a potom sa opýtam:
Prečo je ľudská reč
taká zložitá?
:::
Vietor sa preženie
Nemôžu stále hlásiť
len husté sneženie
Hladina sa utíši
Všetci čierni démoni
už z fľaše unikli
Ostane len bosé a nahé,
obrátiš sa v nehu, náhle
:::
Odčítaj mi z pier,
že som ako papier
horľavá a krehká
Hľadám smer a čo smiem,
aby si si ma nechal
:::::
Neviem, či ti smiem
spočítať prstami náramky,
či robiť iné intímne gestá
Chcem pokračovať vo všetkom,
čo by mohlo prestať
:::
Kto je ten pravý,
čo ma vychýli z rovnováhy?
Namiesto vlažnej
premeniť odvážne reči
na prečiny
Kto je ten pravý,
čo mi uľaví
a namiesto chladnej
rozhorúčená ľahnem
Narušte ma,
prahnem
:::
Jeho srdce bije
ešte ako zranený vták
Nejde to nechať tak-tik-tak
Sú v ňom strely
a nevybuchnuté míny
Ešte nejde byť iný
Povedomé rútenie sa do temnoty,
ešte to nejde byť celkom ty
:::
Krehká bábika,
trocha z iného sveta
Ešte medzi planétami lieta,
ľahká ako sen
Vznesiem sa,
povznesiem
V drobnostiach je veľkosť
darovaná mame
za staranie sa
dostávame
:::
Martine T.
:::
Načrtla vrelosť
slnečnou rukou
Vidí proti žiare
obrysy toho,
čo skutočne zaváži
Nežná matka
v oslnivej vitráži