Ľubica Christophory.sk

:::

V hlave mám:

cukrovú vatu,
nadýchané obláčiky,
spuchnuté pampúšiky

Slepú hmlu,
zádumčivý opar,
ťažké viečka

Ak ešte pridám jednu lyžicu cukru,
zuby mi celé stŕpnu,
zaboria sa do studenej hrušky

Zahalím ústa do rúšky

Úsmev sa s obavou ruší

:::

Chcem ťa nohou ovinúť,
položiť ti dlaň na hruď

Počítať tiché vlaky,
dvíhajúci sa nákyp

Chcem ťa cítiť, že si muž
a ja môžem byť ženou už

:::

Bezhlasne ako spiaci kvet
chcem pri tebe nehou
onemieť

:::

Anjel vstal,
aby urovnal stav
kormidla

Siahol si na krídla:
ešte boli vlhké,
ešte cítili smer

Všechny šípy míří
na cíl jménem…

:::

Poodhaliť lem sukne,
ukázať podpätok

Poďme to robiť ešte chvíľu,
či sa rytmus objaví

Alebo sa srdce rýchlo spomalí

:::

Ešte chvíľu poďme

Na svetle
aj potme

:::

Tak si vo mne rozbehol jar:

a ja na chvíľu rozjarene poslúchnem,
ohmatám slnkom ohriaty balkón

(jar je tam)

Ešte kým ma pristihne ďalší mrak,
aj teba ohmatám

:::

Chcem sa ťa dotknúť,
ale dokážem iba kopnúť
do citlivého miesta

Do nepripraveného hniezda
mieri nevesta

a znáša jedno vajce za druhým

Chcem ťa nakopnúť,
ale dokážem sa iba dotknúť
na citlivom mieste

A v hniezde nás pichá slama
a správa stále neodoslaná
už ťaží holuba

A holubica tmavne

Chcem sa ťa dotknúť tak nežne,
až nás blízkosť zabolí

:::

Sestre

:::

Príbeh plný naplnenia!

Keď prázdnota už vyprázdnila
úplne každé zákutie

a každú dutinu otvorila
a nevypadlo celkom nič

Snehové planiny a zákopy,
za nimi ona, za ňou ty

A všetci do ničoty

Príbeh plný naplnenia!
Namiesto tej prázdnoty

:::

Malý princ s pokožkou broskyne
sa ku mne privinie

a pýta sa, čo mi je,
prečo som smutná

Zaťuká na sklo
mojej sklenenej ruže,

nebojí sa popichania,
aj keď otvorená je rana,
aj keď otvorená je brána dokorán

Malý princ s pokožkou broskyne
sa pýta, čo mi je

A ty nie

:::

Na konci augusta
zbierame malé gaštany

Pichliače a ich obranný štít:
ty

Moja hruška je obťažkaná,
už-už prinesiem plody

Stojím v koreňoch a chcem,
lenže nemôžem odísť

:::

Vriem,
bezmocne vriem

Sopka je papuľa veľká,
zhoreli muchám krídelká

a ja v ňom nie som vrelá:

Vyvrela som mu z tela
a iskra uletela