Ľubica Christophory.sk

:::

Stojím v čiernej kuchyni:

Tak to byť nemôže,
musí odpovedať!

Hučanie chladničky,
ten vnútorný ľad,
nesúlad

To jediné mi srdce objíma

Púšťa ťa moja objímka

Horím,
nevnímaš

:::

Si hmatateľný, trojrozmerný,
nemusím sa ťa dotýkať, 
aby si existoval

Plný obal

V hlase máš hlbiny aj zákruty,
odvíjaš sa,
pootváraš vrátka

Nemusím mať závrat
ani sa cítiť vratká

Len obrysy, radosť
hladkám

:::

Ty
na druhom konci planéty

Oblečiem si hrubý skafander
a odletím do iných sfér

Vesmír, kde nie si,
len hmla

Usadila sa mi pod krídla

:::

Vetrím,
ale všetky zmysly niekam

zmizli

Strácam stopu

Po čisto bielej značke
nenachádzam smer

V ktorej si ukrytý nore?
Kde si, divý zver?

:::

Ešte to vo mne kráča
ako nemotorné, tiché mača

Ešte to vo mne blúdi
ako pes do vychladnutej búdy

Ešte to šepoce,
krídlami trepoce

Ešte to vo mne beží,
ešte to neprestalo
mäkko snežiť

:::

Predostrela som sa ti na stôl:

farebný obrus
s fľakmi po červenom víne

Poď večerať!

Chvenie pohárikov,
keď sa rozcvendžia

:::

Ešte ma svrbí labka
z mojej myšky sa stala mačka

Lepšie povedané:
začal byť kocúrom

a poškriabal ma na koži

Preto ho z lona odložím

(Výmena rolí,
ktorá neslúži
a bolí)

:::

Nech si v záplave nehy
telo zapláva,

keď je rieka boľavá

Ľahkosť nech ťa nadnesie,
oviniem ti zápästie,

čo tíši moje rany

Sladké jablko
máva dozvuk plánky

:::

Kamene rozprávajú!

A zo žiab sú princezné,
čo držia v dlaniach srdce
otvorené dokorán

Do všetkých rán,
tým ranám na počesť

Spievaš a nevieš,

že takto spievať vieš

:::

V chladnom lese nenájdem
už ani jeho rúcha lem

Stráca sa v opare,
už len jeho silueta lieta

ako strašidelný tieň

Je október,

a preto stále horím,
stále tliem