Ľubica Christophory.sk

:::

Prebúdza sa zabudnuté a zlaté:

Odvalený kameň odpustil studničke
a ona sa nadýchla

Naliala do rúk večnú jar

Z hniloby von
žiari krehká rastlinka

Pozorujem ticho, ani nedýcham

:::

Z neďalekého komína
pomalé výpary:

Nové, nečakané oblaky,
také biele!

Len sa zastaviť,
vnoriť do pomalého plynutia,
nehybne dýchať

V záhrade slasti stojím pevne

Všetko bez slov,
ale s úžasom sledujeme

:::

Chrániš ten nesmelý potôčik,
dôveruješ mu:

Jeho koryto sa prejaví,
odvážne vytryskne zo zeme!

My to nedokážeme,
a ani nesmieme

:::

O polnoci
odchádzať zo zámku obutá

Do bludiska noci

Tú niť si v sebe pestujem
a do tmy nosím

:::

Poriadna Ariadna
by nestratila niť

Verne by ju priadla

Myslím si zamotaná
do posteľného prádla

:::

Tézea si nejde priviazať,
rozpletie aj gordické uzly

Labyrint je temný a úzky,
more je šíre

Snovám nite,
spletená mužmi
v hlbokom víre

:::

Si hmatateľný, trojrozmerný,
nemusím sa ťa dotýkať, 
aby si existoval

Plný obal

V hlase máš hlbiny aj zákruty,
odvíjaš sa,
pootváraš vrátka

Nemusím mať závrat
ani sa cítiť vratká

Len obrysy, radosť
hladkám

:::

Predostrela som sa ti na stôl:

farebný obrus
s fľakmi po červenom víne

Poď večerať!

Chvenie pohárikov,
keď sa rozcvendžia

:::

V chladnom lese nenájdem
už ani jeho rúcha lem

Stráca sa v opare,
už len jeho silueta lieta

ako strašidelný tieň

Je október,

a preto stále horím,
stále tliem

:::

Chcem ťa nohou ovinúť,
položiť ti dlaň na hruď

Počítať tiché vlaky,
dvíhajúci sa nákyp

Chcem ťa cítiť, že si muž
a ja môžem byť ženou už

:::

Bezhlasne ako spiaci kvet
chcem pri tebe nehou
onemieť

:::

Pochybnosťou tuhne hladina jazierka,
ľad však nie je hladký,

svoje záchvevy ním neskryjem

Mäkká laba mačky
prejde ticho okolo,

pohladí povrch

Vystriem ruku,
dúfajúc v náruč jari

:::

Niečo so mnou robia:

tie podvečerné žlté pramene svetla,
ktoré mi obmotajú a zviažu ruky

Niečo so mnou robia:

ramená chladnúce,
keď nastane augustová tma

Niečo so mnou robí:

tá nenútená blízkosť
zdieľanej lavičky

Niečo so mnou robia:

tvoje nedotýkajúce sa ruky,
tvoje nedotikajúce ty

:::

V paralelnom svete sú jablká zelené,
majú jasné kontúry aj odtiene

Útržky rozhovorov zhltne živý plot,
komár ma pichne na sweet spot

A potom sa v tichu nedotknem
ani jedného plodu

Iba som

:::

Nočnou ulicou 
sa ozýva tlkot
gaštanov