:::
O polnoci
odchádzať zo zámku obutá
Do bludiska noci
Tú niť si v sebe pestujem
a do tmy nosím
:::
Poriadna Ariadna
by nestratila niť
Verne by ju priadla
Myslím si zamotaná
do posteľného prádla
:::
Tézea si nejde priviazať,
rozpletie aj gordické uzly
Labyrint je temný a úzky,
more je šíre
Snovám nite,
spletená mužmi
v hlbokom víre
:::
Si hmatateľný, trojrozmerný,
nemusím sa ťa dotýkať,
aby si existoval
Plný obal
V hlase máš hlbiny aj zákruty,
odvíjaš sa,
pootváraš vrátka
Nemusím mať závrat
ani sa cítiť vratká
Len obrysy, radosť
hladkám
:::
Predostrela som sa ti na stôl:
farebný obrus
s fľakmi po červenom víne
Poď večerať!
Chvenie pohárikov,
keď sa rozcvendžia
:::
V chladnom lese nenájdem
už ani jeho rúcha lem
Stráca sa v opare,
už len jeho silueta lieta
ako strašidelný tieň
Je október,
a preto stále horím,
stále tliem
:::
Chcem ťa nohou ovinúť,
položiť ti dlaň na hruď
Počítať tiché vlaky,
dvíhajúci sa nákyp
Chcem ťa cítiť, že si muž
a ja môžem byť ženou už
:::
Bezhlasne ako spiaci kvet
chcem pri tebe nehou
onemieť
:::
Pochybnosťou tuhne hladina jazierka,
ľad však nie je hladký,
svoje záchvevy ním neskryjem
Mäkká laba mačky
prejde ticho okolo,
pohladí povrch
Vystriem ruku,
dúfajúc v náruč jari
:::
Niečo so mnou robia:
tie podvečerné žlté pramene svetla,
ktoré mi obmotajú a zviažu ruky
Niečo so mnou robia:
ramená chladnúce,
keď nastane augustová tma
Niečo so mnou robí:
tá nenútená blízkosť
zdieľanej lavičky
Niečo so mnou robia:
tvoje nedotýkajúce sa ruky,
tvoje nedotikajúce ty
:::
V paralelnom svete sú jablká zelené,
majú jasné kontúry aj odtiene
Útržky rozhovorov zhltne živý plot,
komár ma pichne na sweet spot
A potom sa v tichu nedotknem
ani jedného plodu
Iba som
