:::
Predostrela som sa ti na stôl:
farebný obrus
s fľakmi po červenom víne
Poď večerať!
Chvenie pohárikov,
keď sa rozcvendžia
:::
Predostrela som sa ti na stôl:
farebný obrus
s fľakmi po červenom víne
Poď večerať!
Chvenie pohárikov,
keď sa rozcvendžia
:::
V chladnom lese nenájdem
už ani jeho rúcha lem
Stráca sa v opare,
už len jeho silueta lieta
ako strašidelný tieň
Je október,
a preto stále horím,
stále tliem
:::
Chcem ťa nohou ovinúť,
položiť ti dlaň na hruď
Počítať tiché vlaky,
dvíhajúci sa nákyp
Chcem ťa cítiť, že si muž
a ja môžem byť ženou už
:::
Bezhlasne ako spiaci kvet
chcem pri tebe nehou
onemieť
:::
Pochybnosťou tuhne hladina jazierka,
ľad však nie je hladký,
svoje záchvevy ním neskryjem
Mäkká laba mačky
prejde ticho okolo,
pohladí povrch
Vystriem ruku,
dúfajúc v náruč jari
:::
Niečo so mnou robia:
tie podvečerné žlté pramene svetla,
ktoré mi obmotajú a zviažu ruky
Niečo so mnou robia:
ramená chladnúce,
keď nastane augustová tma
Niečo so mnou robí:
tá nenútená blízkosť
zdieľanej lavičky
Niečo so mnou robia:
tvoje nedotýkajúce sa ruky,
tvoje nedotikajúce ty
:::
V paralelnom svete sú jablká zelené,
majú jasné kontúry aj odtiene
Útržky rozhovorov zhltne živý plot,
komár ma pichne na sweet spot
A potom sa v tichu nedotknem
ani jedného plodu
Iba som
:::
Milovanému.
:::
Táto chvíľa:
Stojím pod planou hruškou,
má celkom malé plody,
už ani tvarom nepripomínajú tie pôvodné
Ona rodila a ja ešte iba budem
- stretnutie
:::
Táto chvíľa:
Stojím a čakám,
až zvuk koncovky splynie s vetrom,
až splaniem do divokosti hrušky
zakorenená vedľa Teba
:::
Ostrava
:::
Na asfalte som takmer
stúpila na motýľa
Aj ony si – také ľahké!
- let s tiažou pomýlia