:::
Niečo so mnou robia:
tie podvečerné žlté pramene svetla,
ktoré mi obmotajú a zviažu ruky
Niečo so mnou robia:
ramená chladnúce,
keď nastane augustová tma
Niečo so mnou robí:
tá nenútená blízkosť
zdieľanej lavičky
Niečo so mnou robia:
tvoje nedotýkajúce sa ruky,
tvoje nedotikajúce ty
:::
V paralelnom svete sú jablká zelené,
majú jasné kontúry aj odtiene
Útržky rozhovorov zhltne živý plot,
komár ma pichne na sweet spot
A potom sa v tichu nedotknem
ani jedného plodu
Iba som
:::
Milovanému.
:::
Táto chvíľa:
Stojím pod planou hruškou,
má celkom malé plody,
už ani tvarom nepripomínajú tie pôvodné
Ona rodila a ja ešte iba budem
- stretnutie
:::
Táto chvíľa:
Stojím a čakám,
až zvuk koncovky splynie s vetrom,
až splaniem do divokosti hrušky
zakorenená vedľa Teba
:::
Ostrava
:::
Na asfalte som takmer
stúpila na motýľa
Aj ony si – také ľahké!
- let s tiažou pomýlia
:::
Všetko ma opustí
a som len šikmým žltým svetlom
Na dlaždiciach, ktoré sa uvoľnili,
cítim rytmus, melódiu, hudbu
Intervaly spojov,
keď už sa neponáhľam
:::
Stojíme pred domom,
pred pruhovaným plotom
Chodník sa skladá z mnohotvarých kameňov
Je na ňom rozsypané žlté lístie,
žiari ako oči mačky,
ktorá sa na nás pozerá
a bojí sa
i žiada o dotyk
:::
Našľapujem priamo do šedých mrakov,
sú mäkké a vlhké
ako hlina v sídliskovom lesíku
Vznikli iba nedávno,
ten hustý záves vlasov
Už nepotrebujem otvoriť okno,
už vidím
:::
P. s láskou
:::
Slnko ma nepopáli,
kráča pieskom až na kraj
lagúny,
kam som sa utiekala
bojac sa kŕčovitého oceánu
utešujúca sa ohraničenosťou
vodnej plochy
a plytkosťou
Príliv maže a brúsi,
stekám ryhou v mušli
do nekonečného šumenia
Slnko ma nepopáli
