Ľubica Christophory.sk

:::

Pohladená vlasmi briez,

svetlo sa jesenie

Nesiem na jemné spálenie

všetky zubaté listy,

čo som nazbierala

Už ma nezahalia,

nebojím sa byť nahá

Napomáhať,

aby niečo horelo netreba

Sama tlie pahreba

:::

Môžem sa bozkávať,

s kým chcem

Sama sa pýtam aj si odpoviem

Striedajú sa mená v kalendári,

žiadne si netetujem

ani nevypálim

Vlasy lietajú okolo tváre,

beztvaré listy sa hlásia k vláde

:::

Ostal mi tu po ňom
jeden king-size kondóm

Ale kráľ mal v srdci králika,
čo pri sebamenšom šeleste 
strachom zatiká

a zapicháva vidly do kopy sena

príliš queen-size žena

:::

Martine T.

:::

Načrtla vrelosť
slnečnou rukou

Vidí proti žiare
obrysy toho,

čo skutočne zaváži

Nežná matka
v oslnivej vitráži

:::

Ešte, než na mňa položíš ruky,
je sladké nevedieť
a všetko môcť

O chvíľu hladinu
pretrhne tieň
dopadajúceho kameňa

Tvoje ramená sa oprú do vesla

Je len na mne, čo chcem,
aby som si odniesla

:::

Priama komunikačná linka:
a už to vo mne zvoní, cinká

Prepojené horúce drôty,
napätie, šumenie, hroty

Povedz mi do ucha, čo ti napadne

A ja to urobím
dôkladne

:::

Lúčim sa aj vítam

Všetkým nitkám vravím
hlasné ÁNO

Leto ma ovanulo 
známym prievanom

Nič nebude po starom,
voda kameň poruší

Zamotám sa až po uši
do nového života

Sviežu, čerstvú
vytvor ma

:::

Zmiluj sa nado mnou

Je tu tak vyprahnuto a sucho,
stojím s natiahnutou rukou

Zaprš
Jednu hrsť lupeňov

Pokrsti ma ňou,
sladkou pivonkou

Keď sa večer ochladí,
buď celkom bezhlavý

:::

Si hmatateľný, trojrozmerný,
nemusím sa ťa dotýkať, 
aby si existoval

Plný obal

V hlase máš hlbiny aj zákruty,
odvíjaš sa,
pootváraš vrátka

Nemusím mať závrat
ani sa cítiť vratká

Len obrysy, radosť
hladkám

:::

Nech si v záplave nehy
telo zapláva,

keď je rieka boľavá

Ľahkosť nech ťa nadnesie,
oviniem ti zápästie,

čo tíši moje rany

Sladké jablko
máva dozvuk plánky