:::
Lúčim sa aj vítam
Všetkým nitkám vravím
hlasné ÁNO
Leto ma ovanulo
známym prievanom
Nič nebude po starom,
voda kameň poruší
Zamotám sa až po uši
do nového života
Sviežu, čerstvú
vytvor ma
:::
Lúčim sa aj vítam
Všetkým nitkám vravím
hlasné ÁNO
Leto ma ovanulo
známym prievanom
Nič nebude po starom,
voda kameň poruší
Zamotám sa až po uši
do nového života
Sviežu, čerstvú
vytvor ma
:::
Zmiluj sa nado mnou
Je tu tak vyprahnuto a sucho,
stojím s natiahnutou rukou
Zaprš
Jednu hrsť lupeňov
Pokrsti ma ňou,
sladkou pivonkou
Keď sa večer ochladí,
buď celkom bezhlavý
:::
Si hmatateľný, trojrozmerný,
nemusím sa ťa dotýkať,
aby si existoval
Plný obal
V hlase máš hlbiny aj zákruty,
odvíjaš sa,
pootváraš vrátka
Nemusím mať závrat
ani sa cítiť vratká
Len obrysy, radosť
hladkám
:::
Nech si v záplave nehy
telo zapláva,
keď je rieka boľavá
Ľahkosť nech ťa nadnesie,
oviniem ti zápästie,
čo tíši moje rany
Sladké jablko
máva dozvuk plánky
:::
Som mimoriadne plodná:
Tak všetko do dna, do dna,
do dna!
Som mimoriadne zrelá,
neriadená strela
Trafím, aj keď vedľa,
nejde prestať
Musím mieriť na cieľ
A tak idem a idem,
len aby sa našiel!
:::
Aj fatálne ženy
nosia tepláky
A tu šnúrku rozviaž mi,
nech mi spadnú šaty
Nech som odviazaná,
nech obviazaná rana dýcha
Aj fatálne ženy
občas pri srdci pichá
:::
Na konci každej bodky:
modrá tma
Keď si ma dočítal, obráť ma
Veriť mám, veriť viem
Čiernu súkam z temných dier
Na konci každej vety
obráť ma
Aby ma nezviedla modrá tma
Veriť mám, veriť viem
Z dvier strach
Kade smiem?
:::
Niekedy majú steny ostré hrany
Izba plná krabíc:
ty v nej hráš mi,
ja počúvam
Niekedy majú izby tmavé rohy
Ty ma nimi picháš,
túžim odísť
Alebo aby mi s tebou
zmäklo telo,
v tichu sa rozotlelo
Niekedy sa tak nahlas
zatváram za dvere
a to zviera vo mne
všetko zelené zožerie
Také jasné áno s tebou,
také jasné nie
:::
Ktože si?
Tá otázka, keď vylietajú kométy
Ohybné vírenie otáznikov,
preč od toho, na čo si kto už zvykol
Ktože si?
To možné ty, to more ty!
Neobjavené planéty