Mar 20

:::

Už nie je vzácna

Už je planá, takmer burina

Voda v kvetináči vyschýna,
záhradník neprichádza

Záhrada nekvitne prázdna

 

Mar 20

:::

Stojím v čiernej kuchyni:

Tak to byť nemôže,
musí odpovedať!

Hučanie chladničky,
ten vnútorný ľad,
nesúlad

To jediné mi srdce objíma

Púšťa ťa moja objímka

Horím,
nevnímaš

Oct 30

:::

Pochodom stáť!

Zastavím sa a dýcham
nahlas do toho ticha

Dovolím hrudníku dúfať,
rozptýliť zúfanie

Milujem tie hlučné áno,
tie mnohoznačné nie

Pochodom stáť,
to podprahové vrnenie

Vrneáno, vrnenie, vrneáno, vrnenie…

Oct 30

:::

Túžiť a nesmieť
hlesnúť 
ani zakričať

Túžiť a nesmieť
prejsť tunelom
ani sa opájať tmou

Túžiť a nesmieť
rozložiť mapu
ani plánovať cesty

Túžiť a nesmieť
vyletieť
ani klesnúť

Tá tma je mokrá,
neraduj sa, nesmúť

Oct 28

:::

Po romániku
vždy ešte jedna kapitolka
na záver

Kde spočítam vztýčené chĺpky,
textúru husej kože,
trčiace čipky a ramienka

Je čas sa sťahovať,
prestať brúsiť jazyk i nože

Zbohom, hrejivá krajina,
v ktorej sa všetko môže

Oct 28

:::

Ešte ma svrbí labka
z mojej myšky sa stala mačka

Lepšie povedané:
začal byť kocúrom

a poškriabal ma na koži

Preto ho z lona odložím

(Výmena rolí,
ktorá neslúži
a bolí)

Oct 6

:::

Zvlčila som,
ba aj hádzala lasom

Minula som,
aj som sa trafila

Keď sa do toho opriem,
som presila

Už nie je žiadna,
žiadna koža,
do ktorej by som sa

zmestila

Aug 5

:::

Sme už dva organizmy:
jednobunkovce

A medzi nami plávajú
malé meňavky

Sme samostatní jedinci,
oddelené polovice

Čo nevedeli nastaviť druhé,
nebozkané líce

Aug 4

:::

Keby to šlo bez slov,
harmonicky pomlčať

Ani strunu nepritisnúť na hmatník,
všetko nájsť poslepiačky,
hmatom

Nech každý atóm spomalene dýcha
a rozoznieva ticho

Keby to šlo bez slov,
zladiť tóny,
užiť si vzájomné napätie sekúnd,

jemne odtikávať blízkosť

Keby to tak šlo.

Na ten koncert
prišla by som.

Aug 4

:::

Vravíš mi: Odíď!
(Odpáľ! Vypadni! Choď spať!
A moje čierne oči tomu nemôžu uveriť.)

Soľ zasyčí
a rany sa rozsvietia krvou

Na arktickej kryhe
svojimi svetlomodrými

studeno páliš

Priamo na mňa,
ostro

:::

Náhle ti stvrdne telo,
keď ti zabehne kosť mojich slov
priamo do gágora

Si cudzí a vo mne zvoní na poplach
tá odsúdená,

ktorú toľko pranieroval
ten krutý, nemilosrdný pán

- si to ty

A z istoty je jasné iba toto:

Už nikdy viac,
už reagujem na alarm,
už si pozor dávam

Už neprijmem tvoj balvan

 

 

« Previous Entries Next Entries »