:::
Už zase:
kto z koho
Ja pod nikoho nohou
nebudem stáť
Je čas odcválať
Nie som stvorená byť na uzde,
už sa brzdiť nenechám
Len…
zacítila som človeka
Jul
22
Jul
20
:::
Kedykoľvek som tlačila na pílu,
nič som nezískala,
iba som sa porezala
Drevený dom zhorel to tla
namiesto toho,
aby som sa pretla
Tak nech sa deje, čo sa stane,
všetko má môj tichý oheň,
moje požehnanie
Jul
15
:::
Občas sa prepadnem
do čiernej diery
a neviem, kam mierim
Keď sa rozbijem
o hrany zrkadla
a hustá hmla
ma uchmatla
Zamier môj zrak na mier,
na obzor dnešného večera,
nech mlčím, nemierim,
nestrieľam
Jun
4
:::
Napriek všetkému:
ty vo mne žiješ
Nachádzaš si svoju polohu,
svoje miesto pod srdcom
Moja protinožkyňa,
čo sa vždy ozýva, keď treba
Stváraš svoju planétu
vo mne, tu
Čo by som praskla blízkosťou,
nebudem sama
Eva vedie Evu na svet
bez Adama
Jun
4
:::
Sú momenty zla,
ktoré nejde vstrebať
Už sa ťa viem nebáť,
si fľak na zabudnutej stene
Už nikdy viac k sebe nemôžeme,
nikdy viac sa nepretneme
:::
Čierna smola
po mne stiekla,
po hladkom, chladivom skle
Vynoril sa mrak a už je zase preč
Občas skamenie reč
a ústa dokorán
Nekričia
ani nevolajú o pomoc
Každá polnoc je súmerná,
oddelí ďalší deň
a ja ho vezmem
do náručia
Nech vrhne svoje svetlo, svoj tieň
Jun
4
:::
Hlucho.
Akoby do stola niekto buchol
a prievan zavrel všetky dvere:
zatvorené
:::
Vyplnená vatou,
nafúknutá stojacim,
takmer letným vzduchom
Odletí táto vzducholoď?
Začudujú sa tí,
čo ju zbadajú na horizonte?
Keby som ten prúd
vedela vziať za pačesy,
tak už letím!
Mar
26
:::
Už ju nesiem na spálenie
na čele sprievodu
Čoskoro do vody syčiac spadne
To všetko, čo tak nenápadne
ma mesiace zväzovalo
Stačilo len málo
a mosty vyleteli do vzduchu,
lenže nezastavili sa rieky
Nikdy nezastavia sa rieky!
Mar
26
:::
Uveriť, že aj zmija je správne,
že mať na hrudi čierneho hada
ma neovláda
Že pod srdcom nosím jarné kvety,
a preto neodpoviem ti
sykotom
Si všetko, čo som potom ľutovala,
ale netrpezlivé zviera
sa už v tráve váľa
Plné života a plodnosti
Taká som aj ja,
hlboko,
v svaloch
od kostí
Nov
25
:::
Z archívu, máj 2020
:::
Byt je uprataný a my:
kôpka špinavého prádla,
čo na zem spadla
pri vyzliekaní
Som vrstvami obalená cibuľa,
po rozkrojení plačem
:::
Celý rad minulých očí:
modrých, hnedých, zelených
Tie dávne úsmevy zrkadlené v nich
Uzemním si zrak,
už neblýskať,
nechať ležať zhodené
Niekedy žijeme v zhode,
inokedy nie
:::
Dnes nosím záclonu,
za prúdom vlasov mi neuvidíš
do tváre
Dnes nespozná ma jabloň,
až na dno
kameň dopadol
Voda iba v slnku svieti,
otrávené hĺbky smrdia
Dnes nosím záclonu
a ruky ma studia
Aug
11
:::
Potĺkam sa stromoradím:
čo preradím,
vyzradím,
nahradím,
vyradím?
(A kto mi poradí?)
Postavím sa do zákrytu,
zdvihnem ruky,
zdreveniem
Jediné čo počujem:
chlácholivé šumenie