Aug 8

Pre kontrast:
odmlčala som sa

Obtiahla som jazvu,
farby na novom plátne
nestihli zaschnúť,

zaznel pazvuk

Už nemaľujem,
dodržiavam odstup

Priepasť
v protiklade k mostu

Aug 8

:::

Je to náročný mix:
Neviem neočakávať nič

Akokoľvek by som chcela,
som neriadená strela

Túžim nemieriť,
ale smerujem do cieľa

Netrpezlivá,
ubzučaná včela

Aug 8

:::

Pozerať sa na seba
každý z vlastnej planéty

vo svojej atmosfére zavretí

Ty ako otvorená brána
a ja blatom zababraná

Poodchýlim dvere a ty zavrieš,
studená voda na môj plameň

Aug 6

:::

Často sa stáva, že nerozumiem,
kadiaľ vietor duje,
hoci dobre napnutá je plachta

Stojím, habkám, jachtám

Vlny tropických morí zamrznú,
nemôžem sa hnúť

Strelka môjho srdca sa trasie,
aký pól pritiahne,
aká šípka trafí,

koľko soli v rane zaschne

Aj tak znova roztiahnem mapu,
upriem zrak k horizontu

Pátrajúc po novej zemi
vyplávam v ústrety nástrahám

s obavami, láskavá

Jul 22

:::

Už zase:
kto z koho

Ja pod nikoho nohou
nebudem stáť

Je čas odcválať

Nie som stvorená byť na uzde,
už sa brzdiť nenechám

Len…
zacítila som človeka

Jul 20

:::

Kedykoľvek som tlačila na pílu,
nič som nezískala,
iba som sa porezala

Drevený dom zhorel to tla
namiesto toho,
aby som sa pretla

Tak nech sa deje, čo sa stane,
všetko má môj tichý oheň,

moje požehnanie

Jul 15

:::

Občas sa prepadnem
do čiernej diery

a neviem, kam mierim

Keď sa rozbijem
o hrany zrkadla
a hustá hmla
ma uchmatla

Zamier môj zrak na mier,
na obzor dnešného večera,

nech mlčím, nemierim,
nestrieľam

Jun 4

:::

Napriek všetkému:
ty vo mne žiješ

Nachádzaš si svoju polohu,
svoje miesto pod srdcom

Moja protinožkyňa,
čo sa vždy ozýva, keď treba

Stváraš svoju planétu
vo mne, tu

Čo by som praskla blízkosťou,
nebudem sama

Eva vedie Evu na svet
bez Adama

Jun 4

:::

Sú momenty zla,
ktoré nejde vstrebať

Už sa ťa viem nebáť,
si fľak na zabudnutej stene

Už nikdy viac k sebe nemôžeme,
nikdy viac sa nepretneme

:::

Čierna smola
po mne stiekla,
po hladkom, chladivom skle

Vynoril sa mrak a už je zase preč

Občas skamenie reč
a ústa dokorán

Nekričia
ani nevolajú o pomoc

Každá polnoc je súmerná,
oddelí ďalší deň

a ja ho vezmem
do náručia

Nech vrhne svoje svetlo, svoj tieň

Jun 4

:::

Hlucho.

Akoby do stola niekto buchol
a prievan zavrel všetky dvere:

zatvorené

:::

Vyplnená vatou,
nafúknutá stojacim,
takmer letným vzduchom

Odletí táto vzducholoď?
Začudujú sa tí,
čo ju zbadajú na horizonte?

Keby som ten prúd
vedela vziať za pačesy,

tak už letím!

 

« Previous Entries Next Entries »