:::
Spletence, mnohosteny
a prstence
Najhlbší, fascinujúci vesmír
Túlať sa nepreniknuteľnými lesmi
:::
Všade naokolo: ruže, ruže, ruže,
ovládnu noc
Krúženie sa zužuje,
prituhuje, vriem
Blížim sa
Všade naokolo ruže
Túžia po mne
Túžia po samotnej túžbe
:::
Nejde odísť
a potom jesť čerešne
z tvojej dlane
Nejde odísť
ani milovať odovzdane
Zdvihneš ma do výšok,
ja sama spadnem
:::
Našľapujem
Už tam nie je sneh,
ale zem je studená
a ja ešte nedokážem dosadiť
nič nové,
nič, čo by začínalo na A
Žiadna odvaha, žiadna snaha
:::
Už nie je vzácna
Už je planá, takmer burina
Voda v kvetináči vyschýna,
záhradník neprichádza
Záhrada nekvitne prázdna
:::
Stojím v čiernej kuchyni:
Tak to byť nemôže,
musí odpovedať!
Hučanie chladničky,
ten vnútorný ľad,
nesúlad
To jediné mi srdce objíma
Púšťa ťa moja objímka
Horím,
nevnímaš
:::
Pochodom stáť!
Zastavím sa a dýcham
nahlas do toho ticha
Dovolím hrudníku dúfať,
rozptýliť zúfanie
Milujem tie hlučné áno,
tie mnohoznačné nie
Pochodom stáť,
to podprahové vrnenie
Vrneáno, vrnenie, vrneáno, vrnenie…
:::
Túžiť a nesmieť
hlesnúť
ani zakričať
Túžiť a nesmieť
prejsť tunelom
ani sa opájať tmou
Túžiť a nesmieť
rozložiť mapu
ani plánovať cesty
Túžiť a nesmieť
vyletieť
ani klesnúť
Tá tma je mokrá,
neraduj sa, nesmúť
:::
Po romániku
vždy ešte jedna kapitolka
na záver
Kde spočítam vztýčené chĺpky,
textúru husej kože,
trčiace čipky a ramienka
Je čas sa sťahovať,
prestať brúsiť jazyk i nože
Zbohom, hrejivá krajina,
v ktorej sa všetko môže
:::
Ešte ma svrbí labka
z mojej myšky sa stala mačka
Lepšie povedané:
začal byť kocúrom
a poškriabal ma na koži
Preto ho z lona odložím
(Výmena rolí,
ktorá neslúži
a bolí)
:::
Zvlčila som,
ba aj hádzala lasom
Minula som,
aj som sa trafila
Keď sa do toho opriem,
som presila
Už nie je žiadna,
žiadna koža,
do ktorej by som sa
zmestila
:::
Sme už dva organizmy:
jednobunkovce
A medzi nami plávajú
malé meňavky
Sme samostatní jedinci,
oddelené polovice
Čo nevedeli nastaviť druhé,
nebozkané líce
