Nov 25

:::

Prebúdza sa zabudnuté a zlaté:

Odvalený kameň odpustil studničke
a ona sa nadýchla

Naliala do rúk večnú jar

Z hniloby von
žiari krehká rastlinka

Pozorujem ticho, ani nedýcham

:::

Z neďalekého komína
pomalé výpary:

Nové, nečakané oblaky,
také biele!

Len sa zastaviť,
vnoriť do pomalého plynutia,
nehybne dýchať

V záhrade slasti stojím pevne

Všetko bez slov,
ale s úžasom sledujeme

:::

Chrániš ten nesmelý potôčik,
dôveruješ mu:

Jeho koryto sa prejaví,
odvážne vytryskne zo zeme!

My to nedokážeme,
a ani nesmieme

Nov 25

:::

Z archívu, máj 2020

:::

Byt je uprataný a my:
kôpka špinavého prádla,
čo na zem spadla
pri vyzliekaní

Som vrstvami obalená cibuľa,
po rozkrojení plačem

:::

Celý rad minulých očí:
modrých, hnedých, zelených

Tie dávne úsmevy zrkadlené v nich

Uzemním si zrak,
už neblýskať,
nechať ležať zhodené

Niekedy žijeme v zhode,
inokedy nie

:::

Dnes nosím záclonu,
za prúdom vlasov mi neuvidíš
do tváre

Dnes nespozná ma jabloň,
až na dno
kameň dopadol

Voda iba v slnku svieti,
otrávené hĺbky smrdia

Dnes nosím záclonu
a ruky ma studia

 

Aug 11

:::

Potĺkam sa stromoradím:

čo preradím,
vyzradím,
nahradím,
vyradím?

(A kto mi poradí?)

Postavím sa do zákrytu,
zdvihnem ruky,

zdreveniem

Jediné čo počujem:
chlácholivé šumenie

Aug 11

:::

Hádžeš záchranný kruh, dobrodruh

Ale čo to vlastne znamená,
že aj ja som zranená?

Aug 5
ČB

:::

Odišla v deň,
keď si mi vyšiel na obzore

Tvoj čierny kostým
a dlhé, pohrebné pero

Lúčila som sa s ňou
celá v bielom

Aug 5

:::

Zdvorilo odpovedá,
keď píše Rusalka bledá

Stratená a na dne

Podľahne Minotaurus

A riadne?

Aug 5

:::

Neviem sa nabažiť románov:
čo prinesie ďalšia kapitola?

Kto nahlas zvolá, že ma miluje?

Hltám riadky,
plnia sa písmenami stránky

Potom vášnivo trhám a gumujem

Aug 5

:::

Nie si tu.

Ale ja predsa všetko zvládnem sama:
byť milenka, poetka i mama

Môžem sa vydávať do neznáma,
triafať do čierneho nášho bytu

Nie si tu.

Rekonštruujem tvoju siluetu,
obkresľujem tvoje telo

Ako asi vyzeralo
a ako ma chcelo

Jul 31

:::

Zdvihli sa stavidlá!

Stŕpnutý jazyk sa rozhýbal

Vpred!

Bez strachu odhaliť odpoveď,
akokoľvek bude nahá či holá

Volám vás, vlny, volám!

Jul 31

:::

Postupne a priamočiaro,
veľmi dôkladne

si mi v prítmí lámal ruky

Jeden dlhý prst za druhým

Nevidela som cez slzy,
hoci ani jedna nevytiekla

Z toho tlmeného svetla
vyplával jej hebký hlas
a objal aj mňa

Potom už len noc
a nekonečne dlhá tma

 

« Previous Entries