Ľubica Christophory.sk

:::

Zdvihli sa stavidlá!

Stŕpnutý jazyk sa rozhýbal

Vpred!

Bez strachu odhaliť odpoveď,
akokoľvek bude nahá či holá

Volám vás, vlny, volám!

:::

Postupne a priamočiaro,
veľmi dôkladne

si mi v prítmí lámal ruky

Jeden dlhý prst za druhým

Nevidela som cez slzy,
hoci ani jedna nevytiekla

Z toho tlmeného svetla
vyplával jej hebký hlas
a objal aj mňa

Potom už len noc
a nekonečne dlhá tma

:::

Taktne pomlčí,
že druhá strana zlomku
práve sedí doma

Jednej strane rovnice chýba druhá

Nespomenie ženské zámená,
notová osnova je otvorená

(len na jej začiatku pevne stojí
ladný husľový kľúč, čo určuje takt)

Zatajiť neznamená klamať

…

Aj by som ho pokarhala,
ale on, jeho, s ním, k nemu

som tiež zamlčala,

keď som mu podávala kľúč
vydávajúc vábivé tóny

On + ona = oni

:::

Buď víchor alebo ticho!

Vezmi si rýchlo, čo chceš

Vlečúce sa mesiace
a stopy vyschnutého slizu,
osamelý krehký domček,
prilipnutie

Zmizni, než si ťa priviniem bližšie,
nech iba rozbúšim a stíchnem

Vôňa vyprcháva v prievane

Fúknem.
Zostaneš?

:::

Nedokážem nadviazať niť
ani obviazať rany

Čakám, kým sa hora preberie
a poberie sa preč

Strácam reč

A ona ďalej stojí a mlčí,
Sezam! nestačí

Hlesnem nové heslo,
keby sa hlasnejšie nieslo

Možno vyvolá ozvenu,
možno vyvolá lavínu

Možno sa zosunú skaly

a mne sa uľaví

:::

Ohrdnutá dvorná dáma
sleduje bosú kráľovnu

a oslneného kráľa

Napätie sa dá krájať:

Kto zahrá úlohu šaša?

Kráľovná žiari,
až sa vznáša

:::

Popustila som uzdu
a nechala sny cválať

Vyváľala som sa
v slastnom bahne,
erdžala túžbou

Vyhodená zo sedla,
ešte ho v nozdrách cítim,
pevne ho obopnem stehnami

Dáva sa znova do poklusu

Uchopím
a zovriem uzdu

:::

Prajem mäkké pristátie
na domácom gauči

Nech vás netlačí
a naučí to, čo má

Následná tma

Zalietali ste si,
kozmonaut 
cez nové svety

Hviezda žmurká a svieti

V beztiaži ju hľadáte:

Kde si?

:::

Ako príliv a odliv
počítaš s tým,
že rozkolísanosť
udržiava rovnováhu sveta

Ako dieťa:
večný nárok na lásku

Na vlásku visíme,
už dlho neudržím tvoje dlhy
voči mne

Sme ako príliv a odliv:

Ty hľadáš prístav

Ja to vidím odlišne

:::

Ako túlavý kocúr
prechádzaš po nočných strechách

Ja brechám, strážim
a nechávam mačacie vrátka zarásť

Utesním škáry,
v noci neprenikneš 
do môjho lona

Prestávam ťa volať