:::
Vriem,
bezmocne vriem
Sopka je papuľa veľká,
zhoreli muchám krídelká
a ja v ňom nie som vrelá:
Vyvrela som mu z tela
a iskra uletela
Aug
1
Mar
7
:::
V bubline brucha
pestujem jahodu,
nezalievam, bdiem
Nová planéta B-612
už rozpráva o skrotení
zlej ženy, zlej matky
v prítulného tvora
Jahoda vo mne,
moja pyšná ruža
rozbíja sklenený zvon
Feb
28
:::
Pochybnosťou tuhne hladina jazierka,
ľad však nie je hladký,
svoje záchvevy ním neskryjem
Mäkká laba mačky
prejde ticho okolo,
pohladí povrch
Vystriem ruku,
dúfajúc v náruč jari
Dec
27
:::
Dlhé chodby myšlienok
Nezažnem si,
ale v tme rozoznávam
zavesené obrazy
Sú tam
Rukou šero nahmatám,
jeho jasné tvary
Dec
20
:::
Sneží mi na noc
Nohy ostávajú stáť
ako zamrznuté labute
Večne ohnutá šija
v nežnej krivke
pamäte
Dec
20
:::
Mám úplne plné bubienky,
keď zabúcham,
vydajú len tupý tón
Nech robím, čo chcem,
priestor nenájdem:
Ty, ty, môj tinnitus
Nov
29
:::
Dych.
Ešte raz ma to pichne
do boku
a nevytečie nič
Ani krv, ani voda
Len celkom holá
krajina môže naplno
pocítiť mráz
Znova zamrznú zbytočné kvety,
ešte raz
sa preklopí zima,
dlaň plná snehu
do mojich úst
Nov
29
:::
Už len ako studená ryba
mi vykĺzneš z rúk
a niekto iný si ťa odnesie domov
na vianočné sviatky
A to bude tvoj koniec
Vytrhla som srdce zvona,
zbytočne ma budil v noci
No hruď je odvtedy prázdna
a len sádrový odliatok mňa
sa túla sem a tam
Sem a tam
Ešte si tvoj hlas pamätám
Nov
29
:::
Si čierny kal,
čo vo mne sadá,
najmä keď vypnem svetlo
a zacloním zrenice
Nedokážem ťa odohnať
Prechádzaš sa vo mne
a berieš si ma so sebou všade
tak samozrejme,
akoby som nikdy neodišla
Pusti mi ruku,
bývaj iba u seba
Vytiahni zo mňa háčik
a hoď ma do vody
temného bezobsažného spánku
Usadeniny tvrdnú
do večnej skaly
Aug
14
:::
Niečo so mnou robia:
tie podvečerné žlté pramene svetla,
ktoré mi obmotajú a zviažu ruky
Niečo so mnou robia:
ramená chladnúce,
keď nastane augustová tma
Niečo so mnou robí:
tá nenútená blízkosť
zdieľanej lavičky
Niečo so mnou robia:
tvoje nedotýkajúce sa ruky,
tvoje nedotikajúce ty