:::
Sestre
:::
Príbeh plný naplnenia!
Keď prázdnota už vyprázdnila
úplne každé zákutie
a každú dutinu otvorila
a nevypadlo celkom nič
Snehové planiny a zákopy,
za nimi ona, za ňou ty
A všetci do ničoty
Príbeh plný naplnenia!
Namiesto tej prázdnoty
:::
Prišla si riekou dravou
s hlučným tokom
prišla si so záplavou
a nehou anjelov
Celé dni
mi srdce tlčie na stráži,
baží, beží za Jelou
:::
V očakávaní malej Váhy
snažím sa nevyjsť z rovnováhy
Ale otázok: Kedy to bude?
neubudne
Len jeseň visí na vlásku
ako posledná šiška na konári
Len toto jediné mám v tvári:
v lásku verím viac
:::
Malý princ s pokožkou broskyne
sa ku mne privinie
a pýta sa, čo mi je,
prečo som smutná
Zaťuká na sklo
mojej sklenenej ruže,
nebojí sa popichania,
aj keď otvorená je rana,
aj keď otvorená je brána dokorán
Malý princ s pokožkou broskyne
sa pýta, čo mi je
A ty nie
:::
Na konci augusta
zbierame malé gaštany
Pichliače a ich obranný štít:
ty
Moja hruška je obťažkaná,
už-už prinesiem plody
Stojím v koreňoch a chcem,
lenže nemôžem odísť
:::
Vriem,
bezmocne vriem
Sopka je papuľa veľká,
zhoreli muchám krídelká
a ja v ňom nie som vrelá:
Vyvrela som mu z tela
a iskra uletela
:::
V bubline brucha
pestujem jahodu,
nezalievam, bdiem
Nová planéta B-612
už rozpráva o skrotení
zlej ženy, zlej matky
v prítulného tvora
Jahoda vo mne,
moja pyšná ruža
rozbíja sklenený zvon
:::
Pochybnosťou tuhne hladina jazierka,
ľad však nie je hladký,
svoje záchvevy ním neskryjem
Mäkká laba mačky
prejde ticho okolo,
pohladí povrch
Vystriem ruku,
dúfajúc v náruč jari
:::
Dlhé chodby myšlienok
Nezažnem si,
ale v tme rozoznávam
zavesené obrazy
Sú tam
Rukou šero nahmatám,
jeho jasné tvary
:::
Sneží mi na noc
Nohy ostávajú stáť
ako zamrznuté labute
Večne ohnutá šija
v nežnej krivke
pamäte
