Jan 14

:::

Ešte to vo mne kráča
ako nemotorné, tiché mača

Ešte to vo mne blúdi
ako pes do vychladnutej búdy

Ešte to šepoce,
krídlami trepoce

Ešte to vo mne beží,
ešte to neprestalo
mäkko snežiť

Oct 30

:::

Pochodom stáť!

Zastavím sa a dýcham
nahlas do toho ticha

Dovolím hrudníku dúfať,
rozptýliť zúfanie

Milujem tie hlučné áno,
tie mnohoznačné nie

Pochodom stáť,
to podprahové vrnenie

Vrneáno, vrnenie, vrneáno, vrnenie…

Oct 30

:::

Túžiť a nesmieť
hlesnúť 
ani zakričať

Túžiť a nesmieť
prejsť tunelom
ani sa opájať tmou

Túžiť a nesmieť
rozložiť mapu
ani plánovať cesty

Túžiť a nesmieť
vyletieť
ani klesnúť

Tá tma je mokrá,
neraduj sa, nesmúť

Oct 28

:::

Po romániku
vždy ešte jedna kapitolka
na záver

Kde spočítam vztýčené chĺpky,
textúru husej kože,
trčiace čipky a ramienka

Je čas sa sťahovať,
prestať brúsiť jazyk i nože

Zbohom, hrejivá krajina,
v ktorej sa všetko môže

Oct 28

:::

Predostrela som sa ti na stôl:

farebný obrus
s fľakmi po červenom víne

Poď večerať!

Chvenie pohárikov,
keď sa rozcvendžia

 

Oct 28

:::

Ešte ma svrbí labka
z mojej myšky sa stala mačka

Lepšie povedané:
začal byť kocúrom

a poškriabal ma na koži

Preto ho z lona odložím

(Výmena rolí,
ktorá neslúži
a bolí)

Oct 27

:::

Nech si v záplave nehy
telo zapláva,

keď je rieka boľavá

Ľahkosť nech ťa nadnesie,
oviniem ti zápästie,

čo tíši moje rany

Sladké jablko
máva dozvuk plánky

Oct 21

:::

Kamene rozprávajú!

A zo žiab sú princezné,
čo držia v dlaniach srdce
otvorené dokorán

Do všetkých rán,
tým ranám na počesť

Spievaš a nevieš,

že takto spievať vieš

Oct 10

:::

V chladnom lese nenájdem
už ani jeho rúcha lem

Stráca sa v opare,
už len jeho silueta lieta

ako strašidelný tieň

Je október,

a preto stále horím,
stále tliem

Oct 6

:::

Zvlčila som,
ba aj hádzala lasom

Minula som,
aj som sa trafila

Keď sa do toho opriem,
som presila

Už nie je žiadna,
žiadna koža,
do ktorej by som sa

zmestila

« Previous Entries