:::
Ešte to vo mne kráča
ako nemotorné, tiché mača
Ešte to vo mne blúdi
ako pes do vychladnutej búdy
Ešte to šepoce,
krídlami trepoce
Ešte to vo mne beží,
ešte to neprestalo
mäkko snežiť
:::
Ešte to vo mne kráča
ako nemotorné, tiché mača
Ešte to vo mne blúdi
ako pes do vychladnutej búdy
Ešte to šepoce,
krídlami trepoce
Ešte to vo mne beží,
ešte to neprestalo
mäkko snežiť
:::
Pochodom stáť!
Zastavím sa a dýcham
nahlas do toho ticha
Dovolím hrudníku dúfať,
rozptýliť zúfanie
Milujem tie hlučné áno,
tie mnohoznačné nie
Pochodom stáť,
to podprahové vrnenie
Vrneáno, vrnenie, vrneáno, vrnenie…
:::
Túžiť a nesmieť
hlesnúť
ani zakričať
Túžiť a nesmieť
prejsť tunelom
ani sa opájať tmou
Túžiť a nesmieť
rozložiť mapu
ani plánovať cesty
Túžiť a nesmieť
vyletieť
ani klesnúť
Tá tma je mokrá,
neraduj sa, nesmúť
:::
Po romániku
vždy ešte jedna kapitolka
na záver
Kde spočítam vztýčené chĺpky,
textúru husej kože,
trčiace čipky a ramienka
Je čas sa sťahovať,
prestať brúsiť jazyk i nože
Zbohom, hrejivá krajina,
v ktorej sa všetko môže
:::
Predostrela som sa ti na stôl:
farebný obrus
s fľakmi po červenom víne
Poď večerať!
Chvenie pohárikov,
keď sa rozcvendžia
:::
Ešte ma svrbí labka
z mojej myšky sa stala mačka
Lepšie povedané:
začal byť kocúrom
a poškriabal ma na koži
Preto ho z lona odložím
(Výmena rolí,
ktorá neslúži
a bolí)
:::
Nech si v záplave nehy
telo zapláva,
keď je rieka boľavá
Ľahkosť nech ťa nadnesie,
oviniem ti zápästie,
čo tíši moje rany
Sladké jablko
máva dozvuk plánky
:::
Kamene rozprávajú!
A zo žiab sú princezné,
čo držia v dlaniach srdce
otvorené dokorán
Do všetkých rán,
tým ranám na počesť
Spievaš a nevieš,
že takto spievať vieš
:::
V chladnom lese nenájdem
už ani jeho rúcha lem
Stráca sa v opare,
už len jeho silueta lieta
ako strašidelný tieň
Je október,
a preto stále horím,
stále tliem
:::
Zvlčila som,
ba aj hádzala lasom
Minula som,
aj som sa trafila
Keď sa do toho opriem,
som presila
Už nie je žiadna,
žiadna koža,
do ktorej by som sa
zmestila