Oct 6

:::

Zvlčila som,
ba aj hádzala lasom

Minula som,
aj som sa trafila

Keď sa do toho opriem,
som presila

Už nie je žiadna,
žiadna koža,
do ktorej by som sa

zmestila

Aug 5

:::

Sme už dva organizmy:
jednobunkovce

A medzi nami plávajú
malé meňavky

Sme samostatní jedinci,
oddelené polovice

Čo nevedeli nastaviť druhé,
nebozkané líce

Aug 4

:::

Keby to šlo bez slov,
harmonicky pomlčať

Ani strunu nepritisnúť na hmatník,
všetko nájsť poslepiačky,
hmatom

Nech každý atóm spomalene dýcha
a rozoznieva ticho

Keby to šlo bez slov,
zladiť tóny,
užiť si vzájomné napätie sekúnd,

jemne odtikávať blízkosť

Keby to tak šlo.

Na ten koncert
prišla by som.

Aug 4

:::

Vravíš mi: Odíď!
(Odpáľ! Vypadni! Choď spať!
A moje čierne oči tomu nemôžu uveriť.)

Soľ zasyčí
a rany sa rozsvietia krvou

Na arktickej kryhe
svojimi svetlomodrými

studeno páliš

Priamo na mňa,
ostro

:::

Náhle ti stvrdne telo,
keď ti zabehne kosť mojich slov
priamo do gágora

Si cudzí a vo mne zvoní na poplach
tá odsúdená,

ktorú toľko pranieroval
ten krutý, nemilosrdný pán

- si to ty

A z istoty je jasné iba toto:

Už nikdy viac,
už reagujem na alarm,
už si pozor dávam

Už neprijmem tvoj balvan

 

 

Jul 28

:::

Niekedy mám dosť,
nevidím dôvod na radosť

a oči mám smutné a mútne

Stiahnem sa, zabalím, utnem…

Dnes nesiem svoje náklady sama
do neznáma

Nebudem otvorená, ani priama

 

May 29

Petrovi

:::

Necítiť k tebe nič,
to akoby do ihly nevošla niť,
ostala by deravá, prázdna

Necítiť už k tebe vôbec nič,
to akoby cvičená opica sa nezasmiala,
ostala by zamračená, 
na mieste by stála

Necítiť už k tebe nikdy vonkoncom nič,
to akoby bič nevydával zvuk,
akoby srdce pri tlkote nehrialo,
ostalo by bez krvi, bledé

Cítim k tebe všetko,
čo, bolo, je a bude

V nehe

:::

Strieborný prsteň schovávam do komory,
pod chlopňou mäkko a s láskou
ho zakrútim do klbka

Navždy so mnou budeš spať:

milenec, manžel, muž aj brat

V krvi mi vždy potečieš riečišťom 
dvoma jasnými prameňmi,
ktoré sme s Božou pomocou stvorili:

toho ivANJELA z našich sŕdc

Nikdy nezanikni,
navždy buď

:::

Cítim k tebe všetko

May 29

:::

Niekedy sme opustení

Každý na vlastnej, studenej planéte

Občas ku mne nikto nesmiete,
dvere sú zatvorené,
zatmelo sa,
umrela hviezda

Osamelo v rakete lietam,
krúžim po tvojom orbite

Niekedy mám srdce rozbité
a ty si ten, čo ho zbiera

Niekedy som osamelé, 
zamrežované zviera

Mar 21

Prevládajúci pocit:

otočiť kľúčom v zámke,
vysmiať sa taške,
ktorú uniesol vietor

“Kam chceš ísť?”

To ja som ten vietor
a neviem nič.

 

Mar 21

:::

Zatiaľ sú to oddelené svety

Deti a kde ty
a ja sa váľame v perinách

Zatiaľ prevláda strach

Keď slnko zavrie dvere, 
ponechaná sama sebe

Vytriezviem

Mar 21

:::

Teplý fén tejto prazvláštnej jari

Už som zabudla,
už som si spomenula

Stav nula
a všetky smery vetra

A tak vetrám

Odnesie ma víchor preč,
ľahkú púpavu?

Cítim naplno všetko,
cítim únavu

« Previous Entries