Nov 29

:::

Už len ako studená ryba
mi vykĺzneš z rúk

a niekto iný si ťa odnesie domov
na vianočné sviatky

A to bude tvoj koniec

Vytrhla som srdce zvona,
zbytočne ma budil v noci

No hruď je odvtedy prázdna
a len sádrový odliatok mňa
sa túla sem a tam

Sem a tam

Ešte si tvoj hlas pamätám

Nov 29

:::

Si čierny kal,
čo vo mne sadá,

najmä keď vypnem svetlo
a zacloním zrenice

Nedokážem ťa odohnať

Prechádzaš sa vo mne
a berieš si ma so sebou všade
tak samozrejme,

akoby som nikdy neodišla

Pusti mi ruku,
bývaj iba u seba

Vytiahni zo mňa háčik
a hoď ma do vody

temného bezobsažného spánku

Usadeniny tvrdnú
do večnej skaly

Aug 14

:::

Niečo so mnou robia:

tie podvečerné žlté pramene svetla,
ktoré mi obmotajú a zviažu ruky

Niečo so mnou robia:

ramená chladnúce,
keď nastane augustová tma

Niečo so mnou robí:

tá nenútená blízkosť
zdieľanej lavičky

Niečo so mnou robia:

tvoje nedotýkajúce sa ruky,
tvoje nedotikajúce ty

Aug 13

:::

Nepíše.

Stratila sa mlčiaca ryba
v hlbine mimo sietí

Cez tie odtiene hnedej a šedej
už nevidím na hladinu

Len tie kamene sú studené,
sú také klzké

Jul 18

:::

Drží ma za pás ruka stolára
veľkou plochou,
po ktorej sa môžem prechádzať
sem a tam, nevedno kam

Čo je pod nechtami?
Čo vyrylo všetky tie dráhy?

Prikladám líce k studenej dlaždičke,
ale viem, že neochladne

Na námestí tejto dlane
poznám iba ohrievanie

Jul 6

:::

Fotografov prst neomylne
symbolizuje túžbu autora dotknúť sa
príjemcu zobrazeného diela

na citlivom mieste

na citlivom filme jeho kože

Fotograf sa dotýka, pretože môže

:::

Zase sú tu

Kľukaté cestičky po periférii mesta
ako zobudené hady,
keď hrejivé slnko zašlo

a treba sa skryť

Možno sa iba posunul tieň
nepozorovane o krok vedľa

Ale všetko vyzerá úplne inak,
celkom inde hľadám to chýbajúce ohnivko

Aha, zase tu je

Feb 4

:::

Hlava, prestávka,
medzera – a opäť hlava

Tento spoj tu nepremáva
od zastávky k zastávke,
v hlušine stojí

Hmla a kontúry sú nejasné,
medzera – a opäť hmla

Tento spoj tu nepremáva,
zime už nerozumie, stojí

Už neviem, čo sú narcisy a snežienky,
už neviem, čím naplniť tie medzery,
už nie je odpočinkom prestávka

Tento spoj tu nepremáva,
otvorte mi nejaké dvere,
podajte mi záchranné kladívko!

Sep 18

:::

Psi nespia!

Spi, nepsia je láska človečia,

čo sa len srdce nalieta,

kým zapadne

do správnej hrudnej jamky

 

Pandorine skrinky ihneď zamkni,

nestoj v prievane

 

Pusti sklenenú nádobu

a ona sa rozpadne

Sep 18
Kaj

:::

Let the sleeping dogs lie,

povedala si

a pošteklila jedného po päte

 

Kýchol si a na ňu dozreté

dopadli črepiny l’adu z jeho oka

 

Ak ma miluješ, tak to dokáž

:::

Ale skôr pokaz to

a potom sa kajaj, milá Gerda,

aj za svojho Kaja

Apr 7

:::

Moja ruka bolela teba
ako bager zranila hlinu
a chcela ju pretvoriť na niečo ľudské, svoje

Potom vždy opravujem prerušené spoje,
hľadám svoju tvár
a zbieram hmlisté kontúry

Oči zažmúriš,
keď je priveľa slnka – - -

Neznesiem pohľad na vykopané jamy,
ozlomkrky zakopávam,
chcem prírodu späť

do svojho lona

:::

Už ma zlom,
už nechcem byť taká rovná,

počítať hodiny, minúty, sekundy

Nezažmúrim oka,
kým všetko nepremením na čísla

Keby som si ťa len k sebe pritisla,
myslela iba na nehu

Chcem byť mäkká a krivolaká,
aby si sa prešiel po mojich chodníkoch

a netlačil sa v úzkych chodbách

Aby si ma v svetle spoznal

« Previous Entries