Mar 21

Prevládajúci pocit:

otočiť kľúčom v zámke,
vysmiať sa taške,
ktorú uniesol vietor

“Kam chceš ísť?”

To ja som ten vietor
a neviem nič.

 

Mar 21

:::

Zatiaľ sú to oddelené svety

Deti a kde ty
a ja sa váľame v perinách

Zatiaľ prevláda strach

Keď slnko zavrie dvere, 
ponechaná sama sebe

Vytriezviem

Mar 21

:::

Teplý fén tejto prazvláštnej jari

Už som zabudla,
už som si spomenula

Stav nula
a všetky smery vetra

A tak vetrám

Odnesie ma víchor preč,
ľahkú púpavu?

Cítim naplno všetko,
cítim únavu

Mar 21

:::

Strašíš mi v makovici:

od ópiového rauša
až po jemné zvuky štrkáča

plné zorné pole
k tebe obracia hlavu
- oslepená slnečnica

po západe sa makové hlávky zavrú,
omámene zvieram periny

Nič nevidím

Oct 29

:::

Chcem sa ťa dotknúť,
ale dokážem iba kopnúť
do citlivého miesta

Do nepripraveného hniezda
mieri nevesta

a znáša jedno vajce za druhým

Chcem ťa nakopnúť,
ale dokážem sa iba dotknúť
na citlivom mieste

A v hniezde nás pichá slama
a správa stále neodoslaná
už ťaží holuba

A holubica tmavne

Chcem sa ťa dotknúť tak nežne,
až nás blízkosť zabolí

Aug 22

:::

Malý princ s pokožkou broskyne
sa ku mne privinie

a pýta sa, čo mi je,
prečo som smutná

Zaťuká na sklo
mojej sklenenej ruže,

nebojí sa popichania,
aj keď otvorená je rana,
aj keď otvorená je brána dokorán

Malý princ s pokožkou broskyne
sa pýta, čo mi je

A ty nie

Aug 22

:::

Na konci augusta
zbierame malé gaštany

Pichliače a ich obranný štít:
ty

Moja hruška je obťažkaná,
už-už prinesiem plody

Stojím v koreňoch a chcem,
lenže nemôžem odísť

Aug 1

:::

Vriem,
bezmocne vriem

Sopka je papuľa veľká,
zhoreli muchám krídelká

a ja v ňom nie som vrelá:

Vyvrela som mu z tela
a iskra uletela

Nov 29

:::

Už len ako studená ryba
mi vykĺzneš z rúk

a niekto iný si ťa odnesie domov
na vianočné sviatky

A to bude tvoj koniec

Vytrhla som srdce zvona,
zbytočne ma budil v noci

No hruď je odvtedy prázdna
a len sádrový odliatok mňa
sa túla sem a tam

Sem a tam

Ešte si tvoj hlas pamätám

Nov 29

:::

Si čierny kal,
čo vo mne sadá,

najmä keď vypnem svetlo
a zacloním zrenice

Nedokážem ťa odohnať

Prechádzaš sa vo mne
a berieš si ma so sebou všade
tak samozrejme,

akoby som nikdy neodišla

Pusti mi ruku,
bývaj iba u seba

Vytiahni zo mňa háčik
a hoď ma do vody

temného bezobsažného spánku

Usadeniny tvrdnú
do večnej skaly

« Previous Entries