:::
Keby to šlo bez slov,
harmonicky pomlčať
Ani strunu nepritisnúť na hmatník,
všetko nájsť poslepiačky,
hmatom
Nech každý atóm spomalene dýcha
a rozoznieva ticho
Keby to šlo bez slov,
zladiť tóny,
užiť si vzájomné napätie sekúnd,
jemne odtikávať blízkosť
Keby to tak šlo.
Na ten koncert
prišla by som.
:::
Vravíš mi: Odíď!
(Odpáľ! Vypadni! Choď spať!
A moje čierne oči tomu nemôžu uveriť.)
Soľ zasyčí
a rany sa rozsvietia krvou
Na arktickej kryhe
svojimi svetlomodrými
studeno páliš
Priamo na mňa,
ostro
:::
Náhle ti stvrdne telo,
keď ti zabehne kosť mojich slov
priamo do gágora
Si cudzí a vo mne zvoní na poplach
tá odsúdená,
ktorú toľko pranieroval
ten krutý, nemilosrdný pán
- si to ty
A z istoty je jasné iba toto:
Už nikdy viac,
už reagujem na alarm,
už si pozor dávam
Už neprijmem tvoj balvan
:::
Niekedy mám dosť,
nevidím dôvod na radosť
a oči mám smutné a mútne
Stiahnem sa, zabalím, utnem…
Dnes nesiem svoje náklady sama
do neznáma
Nebudem otvorená, ani priama
Petrovi
:::
Necítiť k tebe nič,
to akoby do ihly nevošla niť,
ostala by deravá, prázdna
Necítiť už k tebe vôbec nič,
to akoby cvičená opica sa nezasmiala,
ostala by zamračená,
na mieste by stála
Necítiť už k tebe nikdy vonkoncom nič,
to akoby bič nevydával zvuk,
akoby srdce pri tlkote nehrialo,
ostalo by bez krvi, bledé
Cítim k tebe všetko,
čo, bolo, je a bude
V nehe
:::
Strieborný prsteň schovávam do komory,
pod chlopňou mäkko a s láskou
ho zakrútim do klbka
Navždy so mnou budeš spať:
milenec, manžel, muž aj brat
V krvi mi vždy potečieš riečišťom
dvoma jasnými prameňmi,
ktoré sme s Božou pomocou stvorili:
toho ivANJELA z našich sŕdc
Nikdy nezanikni,
navždy buď
:::
Cítim k tebe všetko
:::
Niekedy sme opustení
Každý na vlastnej, studenej planéte
Občas ku mne nikto nesmiete,
dvere sú zatvorené,
zatmelo sa,
umrela hviezda
Osamelo v rakete lietam,
krúžim po tvojom orbite
Niekedy mám srdce rozbité
a ty si ten, čo ho zbiera
Niekedy som osamelé,
zamrežované zviera
Prevládajúci pocit:
otočiť kľúčom v zámke,
vysmiať sa taške,
ktorú uniesol vietor
“Kam chceš ísť?”
To ja som ten vietor
a neviem nič.
:::
Zatiaľ sú to oddelené svety
Deti a kde ty
a ja sa váľame v perinách
Zatiaľ prevláda strach
Keď slnko zavrie dvere,
ponechaná sama sebe
Vytriezviem
:::
Teplý fén tejto prazvláštnej jari
Už som zabudla,
už som si spomenula
Stav nula
a všetky smery vetra
A tak vetrám
Odnesie ma víchor preč,
ľahkú púpavu?
Cítim naplno všetko,
cítim únavu
:::
Strašíš mi v makovici:
od ópiového rauša
až po jemné zvuky štrkáča
plné zorné pole
k tebe obracia hlavu
- oslepená slnečnica
po západe sa makové hlávky zavrú,
omámene zvieram periny
Nič nevidím
:::
Chcem sa ťa dotknúť,
ale dokážem iba kopnúť
do citlivého miesta
Do nepripraveného hniezda
mieri nevesta
a znáša jedno vajce za druhým
Chcem ťa nakopnúť,
ale dokážem sa iba dotknúť
na citlivom mieste
A v hniezde nás pichá slama
a správa stále neodoslaná
už ťaží holuba
A holubica tmavne
Chcem sa ťa dotknúť tak nežne,
až nás blízkosť zabolí
