:::
Chcem sa ťa dotknúť,
ale dokážem iba kopnúť
do citlivého miesta
Do nepripraveného hniezda
mieri nevesta
a znáša jedno vajce za druhým
Chcem ťa nakopnúť,
ale dokážem sa iba dotknúť
na citlivom mieste
A v hniezde nás pichá slama
a správa stále neodoslaná
už ťaží holuba
A holubica tmavne
Chcem sa ťa dotknúť tak nežne,
až nás blízkosť zabolí
:::
Malý princ s pokožkou broskyne
sa ku mne privinie
a pýta sa, čo mi je,
prečo som smutná
Zaťuká na sklo
mojej sklenenej ruže,
nebojí sa popichania,
aj keď otvorená je rana,
aj keď otvorená je brána dokorán
Malý princ s pokožkou broskyne
sa pýta, čo mi je
A ty nie
:::
Na konci augusta
zbierame malé gaštany
Pichliače a ich obranný štít:
ty
Moja hruška je obťažkaná,
už-už prinesiem plody
Stojím v koreňoch a chcem,
lenže nemôžem odísť
:::
Vriem,
bezmocne vriem
Sopka je papuľa veľká,
zhoreli muchám krídelká
a ja v ňom nie som vrelá:
Vyvrela som mu z tela
a iskra uletela
:::
Už len ako studená ryba
mi vykĺzneš z rúk
a niekto iný si ťa odnesie domov
na vianočné sviatky
A to bude tvoj koniec
Vytrhla som srdce zvona,
zbytočne ma budil v noci
No hruď je odvtedy prázdna
a len sádrový odliatok mňa
sa túla sem a tam
Sem a tam
Ešte si tvoj hlas pamätám
:::
Si čierny kal,
čo vo mne sadá,
najmä keď vypnem svetlo
a zacloním zrenice
Nedokážem ťa odohnať
Prechádzaš sa vo mne
a berieš si ma so sebou všade
tak samozrejme,
akoby som nikdy neodišla
Pusti mi ruku,
bývaj iba u seba
Vytiahni zo mňa háčik
a hoď ma do vody
temného bezobsažného spánku
Usadeniny tvrdnú
do večnej skaly
:::
Niečo so mnou robia:
tie podvečerné žlté pramene svetla,
ktoré mi obmotajú a zviažu ruky
Niečo so mnou robia:
ramená chladnúce,
keď nastane augustová tma
Niečo so mnou robí:
tá nenútená blízkosť
zdieľanej lavičky
Niečo so mnou robia:
tvoje nedotýkajúce sa ruky,
tvoje nedotikajúce ty
:::
Nepíše.
Stratila sa mlčiaca ryba
v hlbine mimo sietí
Cez tie odtiene hnedej a šedej
už nevidím na hladinu
Len tie kamene sú studené,
sú také klzké
:::
Drží ma za pás ruka stolára
veľkou plochou,
po ktorej sa môžem prechádzať
sem a tam, nevedno kam
Čo je pod nechtami?
Čo vyrylo všetky tie dráhy?
Prikladám líce k studenej dlaždičke,
ale viem, že neochladne
Na námestí tejto dlane
poznám iba ohrievanie
:::
Fotografov prst neomylne
symbolizuje túžbu autora dotknúť sa
príjemcu zobrazeného diela
na citlivom mieste
na citlivom filme jeho kože
Fotograf sa dotýka, pretože môže
:::
Zase sú tu
Kľukaté cestičky po periférii mesta
ako zobudené hady,
keď hrejivé slnko zašlo
a treba sa skryť
Možno sa iba posunul tieň
nepozorovane o krok vedľa
Ale všetko vyzerá úplne inak,
celkom inde hľadám to chýbajúce ohnivko
Aha, zase tu je
