:::
Vravíš mi: Odíď!
(Odpáľ! Vypadni! Choď spať!
A moje čierne oči tomu nemôžu uveriť.)
Soľ zasyčí
a rany sa rozsvietia krvou
Na arktickej kryhe
svojimi svetlomodrými
studeno páliš
Priamo na mňa,
ostro
:::
Náhle ti stvrdne telo,
keď ti zabehne kosť mojich slov
priamo do gágora
Si cudzí a vo mne zvoní na poplach
tá odsúdená,
ktorú toľko pranieroval
ten krutý, nemilosrdný pán
- si to ty
A z istoty je jasné iba toto:
Už nikdy viac,
už reagujem na alarm,
už si pozor dávam
Už neprijmem tvoj balvan
