:::
Vzal si štetku do ruky,
a keď sme boli natretí,
vyleteli kométy
a rozpadli sa planéty
Starý lak popraská,
a keď hviezdny prach opadá
Zostane tu žiariť
iba zabudnutá záhrada
Keď planéta je naruby,
ja prevraciam sa do seba,
prevraciam sa do seba,
prevraciam sa do seba
Na vyjadrenie konečnosti
ďalšie slová netreba,
ďalšie slová netreba,
ďalšie slová netreba
:::
Tvoj jazyk je most
do prostého vyjadrenia
drene
Najviac sa dotýka ale to,
čo si nepovieme
:::
To som zase bola prostoreká
a ty si ma poslal niekam
Mám hranice, napíšeš
Ja som voľná rieka
Breh mám
:::
Stala sa vec nemilá:
Uprostred voľnej hry
si mi spustil na ruky
veko klavíra
Zdreveniem
Na výber mám teraz
klávesy červené
Onemiem
a potom sa opýtam:
Prečo je ľudská reč
taká zložitá?
:::
Ľahko sa škrtnem o síru,
nerobme veci nasilu
Škatuľky sú mi tesné,
radšej sa rovno pretnem
Nasávam tvoje skratky,
oheň je vo mne vratký
Poďme zhorieť do tla,
kameň o kameň:
iskra
:::
Obávam sa,
že tvoj hrudný kôš
zo mňa opäť urobil Evu
Ktorej sa z krásy
vedia podlomiť kolená
Všetko si pamätám,
všetko niečo znamená
Listy na prikrytie netreba
Keď sa dám, vezmeš ma
:::
Vietor sa preženie
Nemôžu stále hlásiť
len husté sneženie
Hladina sa utíši
Všetci čierni démoni
už z fľaše unikli
Ostane len bosé a nahé,
obrátiš sa v nehu, náhle
:::
Odčítaj mi z pier,
že som ako papier
horľavá a krehká
Hľadám smer a čo smiem,
aby si si ma nechal
:::::
Neviem, či ti smiem
spočítať prstami náramky,
či robiť iné intímne gestá
Chcem pokračovať vo všetkom,
čo by mohlo prestať
