Sep 9

:::

Niekedy majú steny ostré hrany

Izba plná krabíc:
ty v nej hráš mi,

ja počúvam

Niekedy majú izby tmavé rohy

Ty ma nimi picháš,
túžim odísť

Alebo aby mi s tebou
zmäklo telo,

v tichu sa rozotlelo

Niekedy sa tak nahlas
zatváram za dvere

a to zviera vo mne
všetko zelené zožerie

Také jasné áno s tebou,
také jasné nie

Sep 9

:::

Nájsť si múzického muža
a už aj cítiť úžas

Už rozkvitá trojfarebná ruža:

Túžba

Sep 9

:::

Ktože si?

Tá otázka, keď vylietajú kométy

Ohybné vírenie otáznikov,
preč od toho, na čo si kto už zvykol

Ktože si?

To možné ty, to more ty!

Neobjavené planéty

Sep 9

:::

Obľúbiť si cudzokrajného vtáka,
z hniezda ho lákať,

pochváliť sa cudzím perím

Len pootvoriť pery:
nevydať ani hlások

Je toľko možných lások!

Toľko exotických svetov!

Prajem tomu spevákovi,
aby vzlietol

Aug 21

:::

Keď odíde mama,
všetky cesty do neznáma

vedú v jej stopách

:::

Voz sa zastavil:

stojíme pri sebe,
nás pätoro

Drží nás oje

Všetko to, čo nás spájalo,
to tvoje

 

Aug 21

:::

Vonia materina dúška.

Tepeš nám v srdci:
tichý, láskavý zvon.

Aug 5

:::

Sme už dva organizmy:
jednobunkovce

A medzi nami plávajú
malé meňavky

Sme samostatní jedinci,
oddelené polovice

Čo nevedeli nastaviť druhé,
nebozkané líce

Aug 4

:::

Keby to šlo bez slov,
harmonicky pomlčať

Ani strunu nepritisnúť na hmatník,
všetko nájsť poslepiačky,
hmatom

Nech každý atóm spomalene dýcha
a rozoznieva ticho

Keby to šlo bez slov,
zladiť tóny,
užiť si vzájomné napätie sekúnd,

jemne odtikávať blízkosť

Keby to tak šlo.

Na ten koncert
prišla by som.

Aug 4

:::

Vravíš mi: Odíď!
(Odpáľ! Vypadni! Choď spať!
A moje čierne oči tomu nemôžu uveriť.)

Soľ zasyčí
a rany sa rozsvietia krvou

Na arktickej kryhe
svojimi svetlomodrými

studeno páliš

Priamo na mňa,
ostro

:::

Náhle ti stvrdne telo,
keď ti zabehne kosť mojich slov
priamo do gágora

Si cudzí a vo mne zvoní na poplach
tá odsúdená,

ktorú toľko pranieroval
ten krutý, nemilosrdný pán

- si to ty

A z istoty je jasné iba toto:

Už nikdy viac,
už reagujem na alarm,
už si pozor dávam

Už neprijmem tvoj balvan

 

 

Jul 30

:::

Som priamy spoj,
priamka,
rovná a pichľavá čiara

Zabáram sa ti do útrob,
vyťahujem srdce

a fascinovane hľadím 
na jeho odhalenosť

Ale most,
ten sa buduje ťažšie

Keď ešte trocha zosilniem,
začnem

« Previous Entries Next Entries »