:::
Už ju nesiem na spálenie
na čele sprievodu
Čoskoro do vody syčiac spadne
To všetko, čo tak nenápadne
ma mesiace zväzovalo
Stačilo len málo
a mosty vyleteli do vzduchu,
lenže nezastavili sa rieky
Nikdy nezastavia sa rieky!
Mar
26
Mar
26
:::
Uveriť, že aj zmija je správne,
že mať na hrudi čierneho hada
ma neovláda
Že pod srdcom nosím jarné kvety,
a preto neodpoviem ti
sykotom
Si všetko, čo som potom ľutovala,
ale netrpezlivé zviera
sa už v tráve váľa
Plné života a plodnosti
Taká som aj ja,
hlboko,
v svaloch
od kostí
Nov
25
:::
Prebúdza sa zabudnuté a zlaté:
Odvalený kameň odpustil studničke
a ona sa nadýchla
Naliala do rúk večnú jar
Z hniloby von
žiari krehká rastlinka
Pozorujem ticho, ani nedýcham
:::
Z neďalekého komína
pomalé výpary:
Nové, nečakané oblaky,
také biele!
Len sa zastaviť,
vnoriť do pomalého plynutia,
nehybne dýchať
V záhrade slasti stojím pevne
Všetko bez slov,
ale s úžasom sledujeme
:::
Chrániš ten nesmelý potôčik,
dôveruješ mu:
Jeho koryto sa prejaví,
odvážne vytryskne zo zeme!
My to nedokážeme,
a ani nesmieme
Nov
25
:::
Z archívu, máj 2020
:::
Byt je uprataný a my:
kôpka špinavého prádla,
čo na zem spadla
pri vyzliekaní
Som vrstvami obalená cibuľa,
po rozkrojení plačem
:::
Celý rad minulých očí:
modrých, hnedých, zelených
Tie dávne úsmevy zrkadlené v nich
Uzemním si zrak,
už neblýskať,
nechať ležať zhodené
Niekedy žijeme v zhode,
inokedy nie
:::
Dnes nosím záclonu,
za prúdom vlasov mi neuvidíš
do tváre
Dnes nespozná ma jabloň,
až na dno
kameň dopadol
Voda iba v slnku svieti,
otrávené hĺbky smrdia
Dnes nosím záclonu
a ruky ma studia
Aug
11
:::
Potĺkam sa stromoradím:
čo preradím,
vyzradím,
nahradím,
vyradím?
(A kto mi poradí?)
Postavím sa do zákrytu,
zdvihnem ruky,
zdreveniem
Jediné čo počujem:
chlácholivé šumenie
Aug
11
:::
Hádžeš záchranný kruh, dobrodruh
Ale čo to vlastne znamená,
že aj ja som zranená?
Aug
5
:::
Odišla v deň,
keď si mi vyšiel na obzore
Tvoj čierny kostým
a dlhé, pohrebné pero
Lúčila som sa s ňou
celá v bielom
Aug
5
:::
Zdvorilo odpovedá,
keď píše Rusalka bledá
Stratená a na dne
Podľahne Minotaurus
A riadne?
Aug
5
:::
Neviem sa nabažiť románov:
čo prinesie ďalšia kapitola?
Kto nahlas zvolá, že ma miluje?
Hltám riadky,
plnia sa písmenami stránky
Potom vášnivo trhám a gumujem
Aug
5
:::
Nie si tu.
Ale ja predsa všetko zvládnem sama:
byť milenka, poetka i mama
Môžem sa vydávať do neznáma,
triafať do čierneho nášho bytu
Nie si tu.
Rekonštruujem tvoju siluetu,
obkresľujem tvoje telo
Ako asi vyzeralo
a ako ma chcelo