:::
Prebúdza sa zabudnuté a zlaté:
Odvalený kameň odpustil studničke
a ona sa nadýchla
Naliala do rúk večnú jar
Z hniloby von
žiari krehká rastlinka
Pozorujem ticho, ani nedýcham
:::
Z neďalekého komína
pomalé výpary:
Nové, nečakané oblaky,
také biele!
Len sa zastaviť,
vnoriť do pomalého plynutia,
nehybne dýchať
V záhrade slasti stojím pevne
Všetko bez slov,
ale s úžasom sledujeme
:::
Chrániš ten nesmelý potôčik,
dôveruješ mu:
Jeho koryto sa prejaví,
odvážne vytryskne zo zeme!
My to nedokážeme,
a ani nesmieme
