Ľubica Christophory.sk

:::

Dni nadobúdajú rýchlejší tep

čakám pod stromami na jablká
aké sú ťažké konáre

A kde sú moje plody?

:::

The days are speeding up

I´m waiting under the trees for apples
how heavy their branches are

And where is my fruit?

:::

Niekedy za sebou vlečiem vlákna,
dlhé stuhy rôznych farieb,

niekedy sa strácam v dave
a nesiem sa ako bremeno.

Ako jesenný les chcem padať,
hniť

a prerásť premenou.

:::

Sometimes I carry fibres,
long ribbons of various colours,

sometimes I am lost in crowds
burdened with myself.

Just like an autumn forest I want to fall,
rot

and grow changed.

:::

Olížem cencúľ
a to ma ešte viac
a bolestnejšie pripúta
k Tvojmu chladu

Návraty domov
prešľapovanie z leta do jesene

Niekedy sme si tak blízko
že sa neznesieme

:::

Najväčšia je moja vina
- smrdí zo mňa človečina

ani vietor nevyčíňa,
ticho mi vyčíta noc

za slabosť.

:::

Na chvíľu Ti ukážem leto…slané vlasy a trocha zlá pleť, ale to neprekáža, pretože je opálená. Potom sa budem mračiť na mraky a ako mucha uväznená v autobuse budem narážať do skla a bezcieľne poletovať sem a tam. Celkom zaslepená.

Na ruky sa lepí to každodenné nič, presýpam čas, cítim sa ako robotník, keď mám preložiť jednu slamku myšlienky. Myslím, že v sene nie je žiadna ihla, a tak ma nič nepichá a nesúri.

:::

I´ll show you the summer for a moment…salty hair and a slightly unhealthy complexion but that doesn´t matter, it is tanned. Then I´m going to be angry with the clouds and just like a fly imprisoned in a bus I will hit into the glass and fly – aimlessly. Absolutely blind.

Daily “nothing” is glued upon my hands, I´m wasting the time. It´s a drag for me – like a worker – to create a thought. There is nothing itching me, nothing forcing me to go.

:::

Prekráčam sa až kamsi do pustoty srdca. Prekladám o elektrických obvodoch a vo mne ani ampér prúdu, ani volt akéhokoľvek napätia. Niečo vo mne túži natiahnuť sa a nenaraziť. Niečo vo mne túži porozbíjať doterajšie na márne kúsky.

Jedného dňa, celkom znenazdajky, odkráčala V.W. do rieky.

:::

I´m walking into the emptiness of my heart. I´m translating about electric circuits, but there is not an amp of current, not even a volt. Something inside of me is desiring to be stretched and not to bump into anything. Something is desiring to break all that is into pieces.

One day, totally unexpectedly, V.W. walked into a river.

:::

Začínam aj končím
na otvorenej stráni

stránim sa výhľadu do diaľky
a tak len žmúrim do slnka

A dni sú náhle ničím
iným než prúdením lúčov
odo mňa a späť

Odo mňa a späť

:::

Po špičkách mora
sa ťažko prejde hora

a tak sa všetko potopí
a poddá sa noha
pomalému tempu leta

Niekedy nepotrebujem lietať

:::

V studenom letnom dni vyzeralo dievča v žltočiernom nepatrične. A tak jej zmokli krídla.

Väčšina ľudí v MHD chodí hore aj dole schodmi s námahou. Niekedy sa čudujem ľahkosti krokov.

Išiel naplniť nádobu do špinavej rieky. Keď svieti slnko, občas si spomenie, aké je to nebyť patokom.

Strom vo vetre popchol ten vedľa seba. Aj ja tak udieram, keď som nespokojná.

Keď sa niečo zopakuje postýkrát, uspokojím sa so zabudnutím.

:::

On a cold summer day a girl in yellow and black seemed inappropiate. So her wings got soaked.

Most people on public transport fight going up and down the stairs. I sometimes wonder about the lightness of steps.

He went to fill a container to a dirty river. When the sun is shining, it ca remind of how clarity feels.

A tree in the wind thrust another one. Just like me when I am restless.

In case something repeats for a hundreth time, I contently tend to forget.

:::

Dotkni sa vypínača
a urob úplnú tmu

Potom nájdi hviezdu

:::

Turn the light off
to make the room dark

Then find a star