:::
Tak už sa to leje,
rozťahuje póry zeme
a komunikuje s mojou chrbticou
láska ju chladom
Farby stíchnu
:::
Tak už sa to leje,
rozťahuje póry zeme
a komunikuje s mojou chrbticou
láska ju chladom
Farby stíchnu
:::
Neotupela som.
Len som prestala čakať.
Po ránach, keď sú okolo priateľské hlasy
sa usmejem na to šťastie vedľa mňa,
na slovko ASI
:::
Moja vlastná rýchlosť ma prekvapila,
aj tá konská sila pod kapotou
Nohy do večerného vetra
točili niečo o rovnej rieke
a černiciach, čo dozrievajú
:::
Zaťala som čakan
do toho večného čakania
Nechcem vysvetlenie, ani odpoveď,
ani príchod, ani západ slnka nad Brnom
Vtedy je mi akosi otupno,
keď cítim vlhkosť zeme
pod vysokými lúčnymi kvetmi
v Královom Poli
:::
Letný piatkový večer.
Letmý vo všetkom,
na čo myslím,
na čo si dovolím myslieť
Niekde za oknami sa tancuje
alebo mlčí,
pričom sa dávno malo niečo povedať
:::
Zamračené – slnečno – zamračené
tváre každého dňa
rozoznávam v sebe,
sestry, nerozlučné, moje pokrvné
:::
Si tam,
ale prenechávam ťa sitám
rozumu
:::
Šumí, šumí, šumí vietor. Preskupuje všetko, čo ležalo len tak ladom. Čo ležalo roky úhorom.
Ten úhor sa vlní, vysiela šoky, komunikuje, drása vodu. Onedlho vycestujem. Ďaleko od všetkého nemožného k tomu vysnívanému za horizontom.
Zajtra hrám na festivale Obořice Jedna báseň.
:::
Za krkom ľadová spŕška,
moje vzdušné zámky
sú vlastne osamelé a chladné:
Dlhý stôl a na konci ty,
rukami nedočiahnem,
cítim sa napätá
Dlažba, klopkanie, samota
:::
Roztápanie hrdosti:
Napísať – nenapísať,
dúfať – nedúfať,
ľúbi – neľúbi
sa točí okolo jedného kvetu
Skackám po tých pomlčkách,
priečkach rebríka
Je to hra, ale je to s ňou vážne
:::
A tak cestu viniem k dreveným kostolíkom a karpatským stráňam niekam na ďalekom konci mojej rodnej krajiny. Chcem vyraziť na cestu, z ktorej niet návratu, lebo vedie stále iba ďalej. Do špirály a z nej zase von, za slnkom.
Za oknom stále býva to leto, na ktoré dlhé roky čakám.
Ryjem do zeme, nepoužijem čakan. Som len had, čo sa vyhrieva v júlovom slnku, poklady sú vnútri zeme a my im nerozumieme, len o nich snívame.
:::
V meste srdca nie je so mnou nikto
a všetci zároveň
Korzo pozdĺž Dunaja je zastavané,
pocity sú zastavené
smerujú ďalej
:::
Reálne som zhodnotila svoje šance:
čistá nula
Potlačím tú skalu na okraj útesu
a roztrieštim krídla
Prosím, nelietajte už tak vysoko!
:::
Horúčavy schladím dnes Dunajom,
preteká cez okraj
Na brehu Draždiaka príde večer,
zastihne ma pripravenú
Budem čakať