Ľubica Christophory.sk

:::

Stále za závesom
niečo čaká,
nevyletí oblokom

Ďalej sa vlečiem
za tým nákladom
a pred náladami sa korím

Za závesmi čakajú
moje nočné tvory,

za závesmi čakajú
moje nočné tvory

:::

Chryzantéma sa roztvorila,
víta november

Hruška s čiernou kôrou
rozochvieva posledné listy,
nemôžu sa dočkať toho tanca

Zapáliš mi sviečky, aby zhasli

Do žltého slnka s tým nepokojom!

:::

Na tenkej vonnej tyčinke
spejem k zapálenému koncu,

chvíľu s popolčekom vydržím,
oddelím od seba vôňu

a odpadnem na drevo

Rozopäté ruky

- veď zase spoznávam,
v čom to väzí,

že v domácom väzení
už sa nechcem šíriť ďalej

do úzkosti

:::

Nic viac tu nemam:

Biele okno s lepiacou paskou,
za nim hnednuce listy stromov,
rasiacich nadivoko

Cervene jarabiny a  opustene bytovky,
zvuk televizora stareho muza

Dve tucne macky a slepeho psa

Nic viac tu nemam
okrem tepla svetra,
okrem svetla mraziveho oktobra

:::

There is nothing more in here:

A white window with a tape,
browning leaves of trees behind,
growing wildly

Red rowanberries and deserted flats,
the sound of old man`s TV

Two fat cats and a blind dog

There is nothing more in here,
apart from the warmth of my sweater,
apart from the light of this frosty October

:::

To have some time
to truly need you,

to reflect the days
when there is sun

I rise, I set my dusk and dawn

Awake, asleep, my dreams upon

:::

Asi mi kosia vlasy,
asi mi trieskajú na ušné bubienky

všetkým vypočutým
v posledných dňoch

Kríž môjho drieku,
otvorená uhoľná panva,
ťaž z nej, ťaž!

:::

Všetko horí a sála:

niekedy sa cítim majestátne
a inokedy malá

očiernená nocou,
popolom vysneného

Všetko horí a sála,
idem, idem cez všetko,

v rozpustenom asfalte
pridlho som stála

:::

Odvraciam a približujem telo,
je teplo a chladno a dusno a dávno

zhasínam lampy,
pred žiarivým svetlom čierna

ženazmena
ženasmädná

rozhadžena

:::

Prach obvinie nohy,
pritúli sa smolou ležiaceho psa

Ulice – rozďavené tlamy,
pažeráky svetiel,
tmavé

- bude liať

Moskva bude liať
zo všetkým balkónov červenú

A mňa zaženú
mňa zažnú

domov zaženú

:::

Žlté šero
- koniec sezóny uprostred leta

sme tam, aby sme začali
vyberať hviezdy z tmy

:::

Usporadúvam svoje stromy
do lesa,

akoby náhodne, ale presne
vznikne šumenie a ticho

a spev

:::

vejem
so steblom travy – pomaly

je poludnie

a podupem
miesto okolo seba
oko do seba

:::

zaclonu vdychuje okno
do ticha rastliny v kvetinaci

je inaksi den,
je ten isty