:::
Z travy ciest
a bolest prec
Vietor je a polia su az biele,
ked slnko sada
A polia su az ciele
a ja na nich
hladam
:::
Z travy ciest
a bolest prec
Vietor je a polia su az biele,
ked slnko sada
A polia su az ciele
a ja na nich
hladam
:::
V odraze celá moja izba
a za tabuľou netopiere
slobodne a vystrašene
prejdem akoukoľvek nocou
:::
Laskala je pieseň tejto jari a je jednou z 12 piesní mozaiky, ktorá bude tvoriť náš prvý album. Je inšpirovaná horolezcom, čo slovami maľuje krajiny a plynutím, tichým, medzi mužom a ženou.
Slová piesne nájdete v TEXTOCH.

:::
Počkám si na ňu,
veď ona príde;
vyzúri sa na prádle,
rozsvieti šedé mračná
Zbiera všetko
moje napätie
:::
More, aká farba je to,
čo sa stráca do mňa?
More, aká farba je to,
čo sa stráca do dna…
…vracia do mňa…vracia do dna…
:::
Pieseň sa náhle vyplavila na povrch jedného unaveného večera. Záujemcom rada pošlem nahrávku!
:::
Prameňu poviem áno,
aj keď je zahataný kameňmi,
aj keď je zakalený
môj zrak
a zaplavená morom
sa potokom byť necítim
:::
A tak sa niečo zavlnilo
na ploche
Ploché kamene odniesli posolstvo,
pripravujú sa na nohy
brodiace sa cez chladný potok
A potom voľný prúd
a rašiace stonky a hlboké korene
Vlnenie,
vlnenie,
vysielam vlnenie
:::
Sú chvíle,
keď všade počujem cinkanie kľúčov
- otvára sa
Dokorán,
do rán čerstvý vzduch
a drať sa zo zeme
Teraz je mi odomknuté