:::
Už zase:
kto z koho
Ja pod nikoho nohou
nebudem stáť
Je čas odcválať
Nie som stvorená byť na uzde,
už sa brzdiť nenechám
Len…
zacítila som človeka
:::
Už zase:
kto z koho
Ja pod nikoho nohou
nebudem stáť
Je čas odcválať
Nie som stvorená byť na uzde,
už sa brzdiť nenechám
Len…
zacítila som človeka
:::
Kedykoľvek som tlačila na pílu,
nič som nezískala,
iba som sa porezala
Drevený dom zhorel to tla
namiesto toho,
aby som sa pretla
Tak nech sa deje, čo sa stane,
všetko má môj tichý oheň,
moje požehnanie
:::
V nemocničnej izbe
sa pohla záclona
Koľko nám je dané spolu prekonať
a koľko sme už preskákali
Malá žabka spoznáva svet
a ja…jeho kruhu stred
:::
Veľké dlane
držia balón,
aby tým malým neuletel
Čo sa všetko môže prihodiť
takto v lete
na prašnej ulici
Keď sa rozhodneme vykročiť
z ulity
:::
Občas sa prepadnem
do čiernej diery
a neviem, kam mierim
Keď sa rozbijem
o hrany zrkadla
a hustá hmla
ma uchmatla
Zamier môj zrak na mier,
na obzor dnešného večera,
nech mlčím, nemierim,
nestrieľam
:::
Priama komunikačná linka:
a už to vo mne zvoní, cinká
Prepojené horúce drôty,
napätie, šumenie, hroty
Povedz mi do ucha, čo ti napadne
A ja to urobím
dôkladne
:::
Napriek všetkému:
ty vo mne žiješ
Nachádzaš si svoju polohu,
svoje miesto pod srdcom
Moja protinožkyňa,
čo sa vždy ozýva, keď treba
Stváraš svoju planétu
vo mne, tu
Čo by som praskla blízkosťou,
nebudem sama
Eva vedie Evu na svet
bez Adama
:::
Sú momenty zla,
ktoré nejde vstrebať
Už sa ťa viem nebáť,
si fľak na zabudnutej stene
Už nikdy viac k sebe nemôžeme,
nikdy viac sa nepretneme
:::
Čierna smola
po mne stiekla,
po hladkom, chladivom skle
Vynoril sa mrak a už je zase preč
Občas skamenie reč
a ústa dokorán
Nekričia
ani nevolajú o pomoc
Každá polnoc je súmerná,
oddelí ďalší deň
a ja ho vezmem
do náručia
Nech vrhne svoje svetlo, svoj tieň
:::
Hlucho.
Akoby do stola niekto buchol
a prievan zavrel všetky dvere:
zatvorené
:::
Vyplnená vatou,
nafúknutá stojacim,
takmer letným vzduchom
Odletí táto vzducholoď?
Začudujú sa tí,
čo ju zbadajú na horizonte?
Keby som ten prúd
vedela vziať za pačesy,
tak už letím!
:::
Už ju nesiem na spálenie
na čele sprievodu
Čoskoro do vody syčiac spadne
To všetko, čo tak nenápadne
ma mesiace zväzovalo
Stačilo len málo
a mosty vyleteli do vzduchu,
lenže nezastavili sa rieky
Nikdy nezastavia sa rieky!