May 13

:::

Nebojí sa svietiť
pevný gaštan za oknom

Ja o svetle nič neviem

May 13

:::

Srdce, spomaľ,
stoj, ruka,

do živého mäsa
sa klinec nezatĺka

May 13

:::

Kým som chcela byť a kým sa stať!

A teraz tvrdá ako nocou prerážajúci vlak,
tuhá ako soľný stĺp

Pozriem sa na neho
a ani jedna čiara na čele nie je rovná,
krútia sa sem a tam

A keď všetko páperie z púpav popadá,
ostanem nahá ja

Raz budem svietiacou lampou
na osamelej ulici
čakať na chodcov,
čakať na teba

Hladká a rovná

Apr 7

:::

Moja ruka bolela teba
ako bager zranila hlinu
a chcela ju pretvoriť na niečo ľudské, svoje

Potom vždy opravujem prerušené spoje,
hľadám svoju tvár
a zbieram hmlisté kontúry

Oči zažmúriš,
keď je priveľa slnka – - -

Neznesiem pohľad na vykopané jamy,
ozlomkrky zakopávam,
chcem prírodu späť

do svojho lona

:::

Už ma zlom,
už nechcem byť taká rovná,

počítať hodiny, minúty, sekundy

Nezažmúrim oka,
kým všetko nepremením na čísla

Keby som si ťa len k sebe pritisla,
myslela iba na nehu

Chcem byť mäkká a krivolaká,
aby si sa prešiel po mojich chodníkoch

a netlačil sa v úzkych chodbách

Aby si ma v svetle spoznal

Aug 13

:::

Výšky a pády,
dozadu, dopredu a späť

Všetky moje smerovky sú preč,
idem len vpred

Snažím sa mu otvárať svet,
aby sa nepotkol

Niekedy som však smutnou kopou

Len aby o mňa nezakopol

 

Aug 11

:::

Neúnosné zlato,
neúprosná žiara

sála, sála, sála

Už dlho sa vo mne láska nevyspala

Neustlala som si mäkko
a ďalej tvrdnem vekom

Na zúrivom koni cválam

Kiež by som stála,
sama sebe za to stála

May 23

:::

Dotkol sa jej zase
v celej jedinečnej kráse,
ktorá nikdy nebola

Odtlačok na zrkadle
po letmom rannom ošuchnutí,
vlastne len omylom

Drží sa jej pevne,
toho vzduchoprázdna siluety

a dymom si ju kreslí ešte presnejšie

May 8

:::

Pod strapatou hlávkou
naprázdno zahmitajú pery

- sníva sa mu o mne,
pretrvávam

Rozprestrie vejárik prstov
ešte naposledy

Na bielom pyžame
priniesol mi autíčka

Nehu a náklad,
náklad a nehu

Mar 11

:::

Je večer:

rieka stiekla do kanála
a jej tok nepočuť,

a tebe z úst
len občasný snový výkrik
a okolo pier zvyšky mlieka

Je jar:

a moja rieka obieha kamene

Ty si všetko, čo je na mne nové,
čakám, kým sa prebudím

Feb 10

:::

Celú prázdnu predsieň môjho ucha
napĺňaš krikom

Je majestátny, hrmí prekvapivou silou

Dúfaš v ozvenu,
keď si ťa tisnem k telu?

Nachádzaš ma tam, kde ma čakáš?

Keď vyješ do čiernej noci ako šakal

« Previous Entries