May 14

:::

Iba ty, iba ty, môj vietor jediný
si zo mňa učinil

svoju nežnú Marilyn

 

May 11

:::

Pod železničným mostom
je treba utíšiť rozpískané steblá trávy,

usadiť letiace semená topoľov
a ich prílišnú ľahkosť

Prst smeruje milimeter sem,
milimeter späť

Upokojíš ten idúci vlak,
preletí nad poľom

Nevieme, čo na ňom rastie,
ale neprestajne to polievajú

May 6

:::

Nepokojne sa kývajúce
kvety gaštanu pred dažďom

majú tvar stojanu

Apr 27

:::

V bazéne s výhľadom na mesto
sa položím na chrbát

a ani chvíľu nevnímam strop,
ani hĺbku podo mnou

Viem, len že nanajvýš
narazím do teba
v náznaku rozmeru,

v náznaku hranice

Idem dozadu, idem späť

Neviem, ktorá kvapka je potom moja,
ktorá dopadla zo stropu

Para je všade

Apr 27

:::

Zo steny bez omietky
vytiahnem tehlu
a je celá zarastená kvetmi,

zo strany, ktorú nevidieť

Rastlina je na umretie,
ale stále začína nový a nový

život do vnútra steny

:::

Cítiš ten tvar na obrubách hrán
a nikdy to po tom poťažkaní

už nie je to isté,
tá zasutá kniha
v druhom rade police

Je to od očí
prísť až po líce

Na krivke sa zastaviť,
spomenúť na hranu

Apr 25

:::

Pod zamračeným nebom
najviac svietim narcismi

Čím som,

čím si mi?

Dec 9

:::

Nová pieseň

:::

Nepokojná tvár, za modrou červená,
priložil si mi na bedrá kúsok žeravého železa

Jamm-jamm-jamm-jamm

Zo srdca železná za mokrou studená
plynie rieka bezbrežná a priehlbiny zasnežia

Jamm-jamm-jamm-jamm

V noci vezmeš do ruky čierny uhlík
a do druhej bielu kriedu

Do vzduchu načrtneš zimný kvet

Rozkvitol nám zimný kvet,
pozri, rozkvitol nám zimný kvet

Nov 30

:::

Nová pieseň

:::

Prišiel si sa prechádzať do mojich krajín
s tichom, čo netušiaceho zraní

Prišiel si sa prechádzať do mojich krajín
na hraniciach časových pásiem

so stovkou bielych vlákien

 

Vtedy sa mi prepadla strecha
a do domu začalo zatekať:

 

Kvapká, kvapká tvoja krv
po zelených kachličkách

 

V celej svojej, v celej svojej šírke
zasunie sa strom do úzkej zeme

Krajina sa zmenila,
aj keď odídeme

 

Kvapká, kvapká tvoja krv
po zelených kachličkách

 

Vták sa vyštveral na najvyšší konár,
aby tam celý deň premlčal

Nov 24

:::

Niečo si o mojej citlivosti nepochopil:

Som ako krehké sklo,
v ktorom sa uvidíš nahý

a každý záhyb kože bude zjavný

 

Chodím vždy vytiahnutá
v horizontálnej línii,

nesiem sa hrdo vo svojej neistote

 

Čokoľvek jem,
tak to pevne zvieram tenkými prstami,

čokoľvek konzumujem až do konca

 

Na bielom papieri robím záhyby,
mením jeho plochu

 

Na mape v tvojej izbe pribudol špendlík,
ostro sa vbodol do mesta B.

Nov 18

:::

Meče zacvendžali
predierajúc sa lesom

na čistinu do ucha za vlasmi

:::

Vo výške koruny a utajeného hniezda
už teraz

tepe budúce vajce o jari

 

« Previous Entries