:::
Niečo so mnou robia:
tie podvečerné žlté pramene svetla,
ktoré mi obmotajú a zviažu ruky
Niečo so mnou robia:
ramená chladnúce,
keď nastane augustová tma
Niečo so mnou robí:
tá nenútená blízkosť
zdieľanej lavičky
Niečo so mnou robia:
tvoje nedotýkajúce sa ruky,
tvoje nedotikajúce ty
:::
Nepíše.
Stratila sa mlčiaca ryba
v hlbine mimo sietí
Cez tie odtiene hnedej a šedej
už nevidím na hladinu
Len tie kamene sú studené,
sú také klzké
:::
Píšem mu v noci, pred spánkom
i tesne po ňom
Píšem čistou vodou, jasným ohňom
Po búrke tečú potoky
vedľa obrubníkov
V jednom z nich sa kotúľa
červená bobuľa
Na všetko som zabudla:
Horím a píšem mu pred spánkom
i v ňom
Z kanála všetko, čo sa hrnie von
:::
V paralelnom svete sú jablká zelené,
majú jasné kontúry aj odtiene
Útržky rozhovorov zhltne živý plot,
komár ma pichne na sweet spot
A potom sa v tichu nedotknem
ani jedného plodu
Iba som
:::
Drží ma za pás ruka stolára
veľkou plochou,
po ktorej sa môžem prechádzať
sem a tam, nevedno kam
Čo je pod nechtami?
Čo vyrylo všetky tie dráhy?
Prikladám líce k studenej dlaždičke,
ale viem, že neochladne
Na námestí tejto dlane
poznám iba ohrievanie
:::
Prišli a odišli vlny,
ale ty si mi splnil sen o prílive
a predstavy ohnivé
o pokračujúcej ceste
Celé roky stálo cesto pod plachtou
a čakalo na upečený chlieb
Kyslo, kyslo, kyslo
Tak otvorím pec
a zahrejem sa naším ohňom,
popálim si prst
Ešte nemá čo zhorieť,
ešte sa len kochám
Ešte stále neviem piecť
:::
Fotografov prst neomylne
symbolizuje túžbu autora dotknúť sa
príjemcu zobrazeného diela
na citlivom mieste
na citlivom filme jeho kože
Fotograf sa dotýka, pretože môže
:::
Zase sú tu
Kľukaté cestičky po periférii mesta
ako zobudené hady,
keď hrejivé slnko zašlo
a treba sa skryť
Možno sa iba posunul tieň
nepozorovane o krok vedľa
Ale všetko vyzerá úplne inak,
celkom inde hľadám to chýbajúce ohnivko
Aha, zase tu je
:::
už som vysmädla
a do prázdnych pohárov napršalo
Lipy voňajú
a tak lipnem na tom stratenom
a nájdenom
v tom známom a terajšom,
na zvláštnej strane kalendára
Ešte som sa neohriala,
ani neochladla
:::
Nová pesnička
:::
1. Oči ako uhlík a modrá krv,
ide iba o to, kto sa stratí prv
Oškreté zápästie, o tom to je,
kto sa tým druhým skôr opije
Ref. Milý môj, čierny roj,
úplne naostro
tvoja tmavosť ma láka
Visí už prádlo von
bezodným otvorom,
na tvoje sadze čakám
2. Hĺbka toho zlomu tú presnosť má,
že drevo až do rezu ohlodá
Odreté náručie, o tom to je,
kto sa tým druhým skôr zabije
:::
Hlava, prestávka,
medzera – a opäť hlava
Tento spoj tu nepremáva
od zastávky k zastávke,
v hlušine stojí
Hmla a kontúry sú nejasné,
medzera – a opäť hmla
Tento spoj tu nepremáva,
zime už nerozumie, stojí
Už neviem, čo sú narcisy a snežienky,
už neviem, čím naplniť tie medzery,
už nie je odpočinkom prestávka
Tento spoj tu nepremáva,
otvorte mi nejaké dvere,
podajte mi záchranné kladívko!
