Nov 16

:::

Nová poľská pesnička

:::

Oddzielnie i łącznie,
razem i sam

W załączniku wysyłam
pismo święte
jesieni

Jeszcze nigdy nie trzymałem
ręki takiej drżącej,
z drzewami chwiejącej

Oddzielnie i łącznie,
razem i sam

Na gałęzi wytrzymam
jesienią

 

Oct 13

:::

Nočnou ulicou 
sa ozýva tlkot
gaštanov

Sep 18

:::

Psi nespia!

Spi, nepsia je láska človečia,

čo sa len srdce nalieta,

kým zapadne

do správnej hrudnej jamky

 

Pandorine skrinky ihneď zamkni,

nestoj v prievane

 

Pusti sklenenú nádobu

a ona sa rozpadne

Sep 18
Kaj

:::

Let the sleeping dogs lie,

povedala si

a pošteklila jedného po päte

 

Kýchol si a na ňu dozreté

dopadli črepiny l’adu z jeho oka

 

Ak ma miluješ, tak to dokáž

:::

Ale skôr pokaz to

a potom sa kajaj, milá Gerda,

aj za svojho Kaja

Aug 25

:::

Zárodok nového piesňového textu

:::

Rozhodla som sa, že pri tebe zostarnem

Obrysy tvojich nechtov
si vyryjem do tváre

Chcem aby medzi nami lietali iskry

Keď je nám zima, tak nás prikry

Keď je náš svah príliš príkry,
pre teba, dieťa, sme my vznikli

Ak je nám zima, tak nás prikry

Aug 23

:::

Materiál na stavbu prichystaný:

Ty vysoký, ona nízka
zástavba domov na kraji sídliska

Ty čierny, ona biela
stena opustenej cely

Už tam nie je,
otvorili sa surové, hladné dvere

Vošla.

Dom nepostavíš inak
než v jej tieni

Biela a čierna -
a ich prienik.

May 13

:::

Nebojí sa svietiť
pevný gaštan za oknom

Ja o svetle nič neviem

May 13

:::

Srdce, spomaľ,
stoj, ruka,

do živého mäsa
sa klinec nezatĺka

May 13

:::

Kým som chcela byť a kým sa stať!

A teraz tvrdá ako nocou prerážajúci vlak,
tuhá ako soľný stĺp

Pozriem sa na neho
a ani jedna čiara na čele nie je rovná,
krútia sa sem a tam

A keď všetko páperie z púpav popadá,
ostanem nahá ja

Raz budem svietiacou lampou
na osamelej ulici
čakať na chodcov,
čakať na teba

Hladká a rovná

Apr 7

:::

Moja ruka bolela teba
ako bager zranila hlinu
a chcela ju pretvoriť na niečo ľudské, svoje

Potom vždy opravujem prerušené spoje,
hľadám svoju tvár
a zbieram hmlisté kontúry

Oči zažmúriš,
keď je priveľa slnka – - -

Neznesiem pohľad na vykopané jamy,
ozlomkrky zakopávam,
chcem prírodu späť

do svojho lona

:::

Už ma zlom,
už nechcem byť taká rovná,

počítať hodiny, minúty, sekundy

Nezažmúrim oka,
kým všetko nepremením na čísla

Keby som si ťa len k sebe pritisla,
myslela iba na nehu

Chcem byť mäkká a krivolaká,
aby si sa prešiel po mojich chodníkoch

a netlačil sa v úzkych chodbách

Aby si ma v svetle spoznal

« Previous Entries Next Entries »