Ľubica Christophory.sk

:::

Myšlienky sa rytmizujú
v tvojom frázovaní

Zrazu sú akési členitejšie
a rozháranejšie

Navštívila som ťa v prapodivnom sne,
všetko si mi dovolil si prečítať

Už viem:

Keď sa havran zdvihne,
odnesie z lístia kus jesene

:::

Prevaľovať na jazyku štipľavé dojmy
a z rozhojdania nemôcť spať

Len nájazd blízkych koľají,
dávam sa do behu

Veriť barovému odlesku
jantárovej hnedej

Barový bulvár cválajúcich koní

Zapálil si,
nevediac

:::

Otvorene vchádzam do tohto svetla:

V meste oceľových hláv
ťa prenechám svojmu snehu,

vychádzajúc zo strehu
v mieste nepokojného vetra

:::

Sype sa mi za krk a teplo sa topí,
varné konvice už prekypujú

Už mi syčíš a šálky pretekajú

Na kovovej platni ťa nechám stáť
a ďalej hriať a vrieť

Ďalej hrať a vrieť

:::

:::

M.

:::

Na tvojej selme
som celkom zavisla

Pritiahnem sa blizko
k divokosti, ktoru
mi siris vibraciami kosti

Na tvojej selme som
celkom zavisle maca
blyskajuce ocami
v bezpeci pod postelou

Do tvojej tmy sa mi chce

zo strachu
z vlastnej

:::

Poznáš moje srdce,
odlietajúca vtáčia žena?

:::

Nočný nápev:

Do hviezdnej noci líham si do seba
s ním am veniec, aby si ho držal

Do lona hviezdnej noci líham si do seba
snímam veniec, aby vo mne držal

:::

Rozhádzané v kútoch
mi tie mačatá spia

Mačetami svojich pazúrikov
brúsia sny

aby som ich videla ostrým zrakom

:::

Uviazala som v sebe matku
hneď na začiatku

uspávanky

:::

Onedlho sa vrátia chryzantémy

Do jednej sa rozviniem
do všetkých rozmerov

jej farby a vône

:::

Náhle je vo mne maková žena
zrodená z kvetu,

pretože ho vidíš otvorený

Z neho nesiem k tebe peľ,
z úľa nesiem k tebe med,
z medu nesiem k tebe plást

V ňom sa zabývame

:::

Niečo sa skončilo,
a tak môžem zase písať

Niečo sa nezačalo,
a tak nemôžem

:::

Rástla sila sviece:

Po rukách zarastených machom
oddelených do sochy,

ktorá rozosmutní okoloidúceho

Rástla sila sviece
a kládli sme vence, jeden po druhom
na svoje zašpinené chodníky

Rástla sila sviece
a po rukách zarastených machom
sa pomaly plazil slimák

a zanechal nezmazateľnú stopu

Rástla sila sviece
a našla som v odraze výkladu
zlomený odraz teba

a cez to krehké sklo
položila svoje odtlačky
do tých rán a uverila

Rástla sila sviece

:::

Skoro som zabudla dotyky
na tom skle medzi nami

Ale teraz zo mňa plávajú
k ostatným farebným rybám

Žlté šťastie

v priestore obrovskej
vodnej náruče

:::

Z držaných rúk náhle pavúk
a koľko mušiek sa vojde
na jediný kvet

Kúsok mäsa,
dokorán otváram sa

a zaklapnem knihu
v strede príbehu

Tvoje prsty v nej už neboli

:::

Zavalená hladinou
a hladinou jazera

Pozerám sa okolo seba,
ako to vyzerá,

keď stojím nahá a odladená

Počúvam zvuky,
napínam hlasivky a struny,
dýcham ľudí okolo seba

Hľadám, hľadám sa
a odpúšťam

:::

Nová pieseň

:::

Myslela som si, že si nevedel,
že modrá nevädze nikam nevedie

Na kraji chodníka čakanky
o správe nevedia, iba ju nesú

Je tak modrá, modrá, modrá…

Hrdzavý priechod k letisku
je náhle ku mne otvorený

Na sivej pláni staveniska
vidím jasné body

Výrobné haly osireli,
aby dali prázdnu priestor

Vo mne Černovická terasa
vie byť biela, biela, biela…