:::
Otvorene vchádzam do tohto svetla:
V meste oceľových hláv
ťa prenechám svojmu snehu,
vychádzajúc zo strehu
v mieste nepokojného vetra
:::
Sype sa mi za krk a teplo sa topí,
varné konvice už prekypujú
Už mi syčíš a šálky pretekajú
Na kovovej platni ťa nechám stáť
a ďalej hriať a vrieť
Ďalej hrať a vrieť
:::
