:::
P.
:::
Rozprestrel mi po tvári pestrosť
a nechal visieť
vo vlnách vetra
Aug
24
:::
P. s láskou
:::
Slnko ma nepopáli,
kráča pieskom až na kraj
lagúny,
kam som sa utiekala
bojac sa kŕčovitého oceánu
utešujúca sa ohraničenosťou
vodnej plochy
a plytkosťou
Príliv maže a brúsi,
stekám ryhou v mušli
do nekonečného šumenia
Slnko ma nepopáli
Jun
9
:::
Vysypali sa jablká
pozbierané malé a nezrelé
Zdá sa,
že si nepochopil ich tvar
iba si sa opájal ich guľatosťou
a leštil ich povrch
Jesť ich nebudeš,
je nad slnko jasné,
že ho už nikdy neuvidia
Na ten pád zabudnem,
zapisujúc do pamäte časy zbierania
May
21
:::
Pomaly dvíhaš závoru
Prechádzam pomaly kovové čiary
pamätajúc si ten pravidelný zvuk
oslepená blikaním
raz áno, raz nie
Prejdem povolenou rýchlosťou,
nohou prelomím novú krajinu
May
11
:::
Pod železničným mostom
je treba utíšiť rozpískané steblá trávy,
usadiť letiace semená topoľov
a ich prílišnú ľahkosť
Prst smeruje milimeter sem,
milimeter späť
Upokojíš ten idúci vlak,
preletí nad poľom
Nevieme, čo na ňom rastie,
ale neprestajne to polievajú
Apr
27
:::
Zo steny bez omietky
vytiahnem tehlu
a je celá zarastená kvetmi,
zo strany, ktorú nevidieť
Rastlina je na umretie,
ale stále začína nový a nový
život do vnútra steny
:::
Cítiš ten tvar na obrubách hrán
a nikdy to po tom poťažkaní
už nie je to isté,
tá zasutá kniha
v druhom rade police
Je to od očí
prísť až po líce
Na krivke sa zastaviť,
spomenúť na hranu
Dec
9
:::
Nová pieseň
:::
Nepokojná tvár, za modrou červená,
priložil si mi na bedrá kúsok žeravého železa
Jamm-jamm-jamm-jamm
Zo srdca železná za mokrou studená
plynie rieka bezbrežná a priehlbiny zasnežia
Jamm-jamm-jamm-jamm
V noci vezmeš do ruky čierny uhlík
a do druhej bielu kriedu
Do vzduchu načrtneš zimný kvet
Rozkvitol nám zimný kvet,
pozri, rozkvitol nám zimný kvet
Nov
30
:::
Nová pieseň
:::
Prišiel si sa prechádzať do mojich krajín
s tichom, čo netušiaceho zraní
Prišiel si sa prechádzať do mojich krajín
na hraniciach časových pásiem
so stovkou bielych vlákien
Vtedy sa mi prepadla strecha
a do domu začalo zatekať:
Kvapká, kvapká tvoja krv
po zelených kachličkách
V celej svojej, v celej svojej šírke
zasunie sa strom do úzkej zeme
Krajina sa zmenila,
aj keď odídeme
Kvapká, kvapká tvoja krv
po zelených kachličkách
Vták sa vyštveral na najvyšší konár,
aby tam celý deň premlčal
Nov
24
:::
Niečo si o mojej citlivosti nepochopil:
Som ako krehké sklo,
v ktorom sa uvidíš nahý
a každý záhyb kože bude zjavný
Chodím vždy vytiahnutá
v horizontálnej línii,
nesiem sa hrdo vo svojej neistote
Čokoľvek jem,
tak to pevne zvieram tenkými prstami,
čokoľvek konzumujem až do konca
Na bielom papieri robím záhyby,
mením jeho plochu
Na mape v tvojej izbe pribudol špendlík,
ostro sa vbodol do mesta B.