:::
Tvoj jazyk je most
do prostého vyjadrenia
drene
Najviac sa dotýka ale to,
čo si nepovieme
:::
Tvoj jazyk je most
do prostého vyjadrenia
drene
Najviac sa dotýka ale to,
čo si nepovieme
:::
To som zase bola prostoreká
a ty si ma poslal niekam
Mám hranice, napíšeš
Ja som voľná rieka
Breh mám
:::
Stala sa vec nemilá:
Uprostred voľnej hry
si mi spustil na ruky
veko klavíra
Zdreveniem
Na výber mám teraz
klávesy červené
Onemiem
a potom sa opýtam:
Prečo je ľudská reč
taká zložitá?
:::
Ľahko sa škrtnem o síru,
nerobme veci nasilu
Škatuľky sú mi tesné,
radšej sa rovno pretnem
Nasávam tvoje skratky,
oheň je vo mne vratký
Poďme zhorieť do tla,
kameň o kameň:
iskra
:::
Obávam sa,
že tvoj hrudný kôš
zo mňa opäť urobil Evu
Ktorej sa z krásy
vedia podlomiť kolená
Všetko si pamätám,
všetko niečo znamená
Listy na prikrytie netreba
Keď sa dám, vezmeš ma
:::
Vietor sa preženie
Nemôžu stále hlásiť
len husté sneženie
Hladina sa utíši
Všetci čierni démoni
už z fľaše unikli
Ostane len bosé a nahé,
obrátiš sa v nehu, náhle
:::
Odčítaj mi z pier,
že som ako papier
horľavá a krehká
Hľadám smer a čo smiem,
aby si si ma nechal
:::::
Neviem, či ti smiem
spočítať prstami náramky,
či robiť iné intímne gestá
Chcem pokračovať vo všetkom,
čo by mohlo prestať
:::
Moje radary
už toľkokrát sklamali
Echolokátory zlyhali
a netopier prudko narazil
Vidím aspoň špičku ľadovca?
Vyplávam z hmly celá?
Jasne navigovať a nestrácať
by som sa chcela