Ľubica Christophory.sk

:::

Pokus zachytiť sa slov, keď na ne nejde zavesiť význam, príliš hlboko skrytý v tajomstve brieždenia.

Po rozhovore s mojím ukrajinským priateľom Ihorom sme skonštatovali, že sa nemusím báť hory, pretože som vták štyroch foriem. Slovo лелека (bocian) je ukrajinsky v ženskom rode, je to vták, ktorý v svojej belobe spáva postojačky na jednej nohe. Slovo крук označuje havrana i krkavca, vtákov z iného sveta. A známy соловей (slávik) je ochotný si vyspievať dušu i telo…a сова (sova) – zvestuje, kedy začala noc.

:::

Zo svietiacich žltých kvetov
za šera

budím sa do dňa,
budím sa do noci

:::

крук лелека сова соловей

krkavec bocian sova slávik

som ránom, obedom, večerom
som jarou, letom, jeseňou
som zimou

vták letiaci nad horou
nejasného prebudenia

:::

Nová pieseň

:::

Niekedy sa netreba oprieť o nič iného, ale staviť všetko na srdce, na jeho neutíchajúci tep, jeho stepovanie v našom vnútri, jeho večný tanec po Tebe.

:::

Na tep, na tep, srdce bi
Na tep, na tep, srdce bi!

A-mne-sú-a, a-mne-sú-a………

Bi, bi, bi, bi!
Bi, bi, bi, bi!

Na tep, na tep, srdce bi

Na tep, na tep, srdce by

Na tebe, na tebe, srdce by stálo

A-mne-sú-a, a-mne-sú-a………

Bi, bi, bi, bi!
Bi, bi, bi, bi!

Na tep, na tep, srdce bi

Na tep, na tep, srdce by

Na tebe, na tebe, srdce by stálo

Na tebe, na Tebe srdce by hralo,
tancovalo, tancovalo

A-mne-sú-a, a-mne-sú-a………

Bi, bi, bi, bi!
Bi, bi, bi, bi!

Srdce bi!

:::

Čítam v očiach modrú

Koľkokrát sa ešte odrú stehná
pri kresaní tepla

Koľko stretnutí sa ešte zmení v pretlak

Čítam v očiach modrú

Koľkokrát sa ešte ohnú chrbáty
pod ťažobou rána

Koľkokrát nedotýkaná, ale oblápaná

Čítam v očiach modrú,
kdekoľvek sa objaví

:::

Z držaných rúk náhle pavúk
a koľko mušiek sa vojde
na jediný kvet

Kúsok mäsa,
dokorán otváram sa

a zaklapnem knihu
v strede príbehu

Tvoje prsty v nej už neboli

:::

Orezávam vyschnuté konáre,
prečesávam korunu,
presekávam sa ku kmeňu,
k miazge,

až na dreň

Toto je môj strom,
v tejto zemi stojím

a na nej tancujem rýchlejšie
ako vietor s odpadkami

Na paneláku je lešenie
a za protihmyzovou mriežkou
sa chvejú plachty

Aj ja mením farby,
aj ja zatepľujem

po všetkých tých búrkach

až na dreň

:::

Toto je nová pieseň o hraniciach bezpečia. V rôznych obdobiach dejín to boli iné hranice, ktoré vnímali ľudia okolo seba. Hranice to však boli ostro chránené. Či už prah domu, na ktorého ochranu sa pravdepodobne kedysi dávno obetovávalo alebo posledný dom dediny – oblasť za humnami. Ak bol človek z určitého dôvodu vylúčený z dedinskej komunity, znamenalo to pre neho izoláciu alebo aj smrť. Vinníkov vyvážali na vozoch so senom za humná a už nikdy sa nemohli vrátiť.

Koniec sveta je pre mňa krajom sveta. V júni som v Lotyššku pozorovala východ slnka počas Slnovratu. V rovinatej krajine sa približoval ako žeravý voz, cítila som posvätnú hrôzu z jeho približovania a zväčšovania sa na horizonte a pochopila som lotyššký kult Ženy-Slnko – Saule.

A v noci sa prebúdzajú starobylé hlasy a šedivá tráva dávnych planín sa rozoznieva vetrom.

:::

Je tu s nami svet za humnami
Je tu s nami koniec sveta
Je tu s nami svet za humnami
Je tu s nami horiaci les

Celú noc, celú noc ťa volám
Zobuď sa!
Ja som už vstala!

Celú noc, celú noc ho volám
Zobuď sa!
Ja som už vstala
z popola hriala

Z popola hriala sen

Je tu s nami svet za humnami
Na kraji lesa horí hranica
Je tu s nami svet za dverami
Hranica ohniska

Celú noc, celú noc ťa volám
Zastav sa!
Ja už letím

Celú noc, celú noc ho volám
Zastav sa!
Ja už letím

Hum-ná-á, Hum-ná-a, Hum-ná-á, Hum-ná-a, Hum-ná-á, Hum-ná-a, Hum-ná-á, Hum-ná-a
Hum-ná-á-hum, Ná-á-hum…

:::

Nová pieseň s Ora pro nobis
(náčrt s Oldřichom Janotom)

Je málo nežnejších miest ako koruna rozkvitnutej jablone. Je málo úprimnejších ciest, než tá jej.

:::

Podaná ruka jablone tu pri mne je,
úprimne je

Oddaná služba jabloně tu pro mě je,
tu pro mě je
podaná ruka

Podaná ruka jablone tu pri mne je,
úprimne je

Přinášet květy, přinášet plody, přinášet stín,
být jenom tím,
kým jsem
před tvým zrakem

A v nej sa zacelí celý svet
A v nej sa zahojí celý kvet
A v nej sa otvorí celý svet
A v nej sa rozvinie každý kvet

Vysoká, vysoká, vysoká!

Hlboká, hlboká, hlboká!

Široká, široká, široká!

A v nej sa zacelí celý svet.

:::

Zavalená hladinou
a hladinou jazera

Pozerám sa okolo seba,
ako to vyzerá,

keď stojím nahá a odladená

Počúvam zvuky,
napínam hlasivky a struny,
dýcham ľudí okolo seba

Hľadám, hľadám sa
a odpúšťam

:::

2007:

neistá
opäť stojím
vo svojich koreňoch

na bielu stránku
kladiem prvé slová:

som to predsa ja

kto sa vrátil do príbehu

:::

2011:

Opäť stojím vo svojich koreňoch,
na bielu stránku kladiem prvé slová:

Som to predsa ja,
kto sa vrátil do príbehu

:::

Keď prišlo unavené ráno,
drobná žena ukázala svoju výšku

a na jej dlaniach zaspal celý jeden svet