:::
Toto je nová pieseň o hraniciach bezpečia. V rôznych obdobiach dejín to boli iné hranice, ktoré vnímali ľudia okolo seba. Hranice to však boli ostro chránené. Či už prah domu, na ktorého ochranu sa pravdepodobne kedysi dávno obetovávalo alebo posledný dom dediny – oblasť za humnami. Ak bol človek z určitého dôvodu vylúčený z dedinskej komunity, znamenalo to pre neho izoláciu alebo aj smrť. Vinníkov vyvážali na vozoch so senom za humná a už nikdy sa nemohli vrátiť.
Koniec sveta je pre mňa krajom sveta. V júni som v Lotyššku pozorovala východ slnka počas Slnovratu. V rovinatej krajine sa približoval ako žeravý voz, cítila som posvätnú hrôzu z jeho približovania a zväčšovania sa na horizonte a pochopila som lotyššký kult Ženy-Slnko – Saule.
A v noci sa prebúdzajú starobylé hlasy a šedivá tráva dávnych planín sa rozoznieva vetrom.
:::
Je tu s nami svet za humnami
Je tu s nami koniec sveta
Je tu s nami svet za humnami
Je tu s nami horiaci les
Celú noc, celú noc ťa volám
Zobuď sa!
Ja som už vstala!
Celú noc, celú noc ho volám
Zobuď sa!
Ja som už vstala
z popola hriala
Z popola hriala sen
Je tu s nami svet za humnami
Na kraji lesa horí hranica
Je tu s nami svet za dverami
Hranica ohniska
Celú noc, celú noc ťa volám
Zastav sa!
Ja už letím
Celú noc, celú noc ho volám
Zastav sa!
Ja už letím
Hum-ná-á, Hum-ná-a, Hum-ná-á, Hum-ná-a, Hum-ná-á, Hum-ná-a, Hum-ná-á, Hum-ná-a
Hum-ná-á-hum, Ná-á-hum…
