:::
Nepokojne sa kývajúce
kvety gaštanu pred dažďom
majú tvar stojanu
:::
V bazéne s výhľadom na mesto
sa položím na chrbát
a ani chvíľu nevnímam strop,
ani hĺbku podo mnou
Viem, len že nanajvýš
narazím do teba
v náznaku rozmeru,
v náznaku hranice
Idem dozadu, idem späť
Neviem, ktorá kvapka je potom moja,
ktorá dopadla zo stropu
Para je všade
:::
Zo steny bez omietky
vytiahnem tehlu
a je celá zarastená kvetmi,
zo strany, ktorú nevidieť
Rastlina je na umretie,
ale stále začína nový a nový
život do vnútra steny
:::
Cítiš ten tvar na obrubách hrán
a nikdy to po tom poťažkaní
už nie je to isté,
tá zasutá kniha
v druhom rade police
Je to od očí
prísť až po líce
Na krivke sa zastaviť,
spomenúť na hranu
:::
Nová pieseň
:::
Nepokojná tvár, za modrou červená,
priložil si mi na bedrá kúsok žeravého železa
Jamm-jamm-jamm-jamm
Zo srdca železná za mokrou studená
plynie rieka bezbrežná a priehlbiny zasnežia
Jamm-jamm-jamm-jamm
V noci vezmeš do ruky čierny uhlík
a do druhej bielu kriedu
Do vzduchu načrtneš zimný kvet
Rozkvitol nám zimný kvet,
pozri, rozkvitol nám zimný kvet
:::
Nová pieseň
:::
Prišiel si sa prechádzať do mojich krajín
s tichom, čo netušiaceho zraní
Prišiel si sa prechádzať do mojich krajín
na hraniciach časových pásiem
so stovkou bielych vlákien
Vtedy sa mi prepadla strecha
a do domu začalo zatekať:
Kvapká, kvapká tvoja krv
po zelených kachličkách
V celej svojej, v celej svojej šírke
zasunie sa strom do úzkej zeme
Krajina sa zmenila,
aj keď odídeme
Kvapká, kvapká tvoja krv
po zelených kachličkách
Vták sa vyštveral na najvyšší konár,
aby tam celý deň premlčal
:::
Niečo si o mojej citlivosti nepochopil:
Som ako krehké sklo,
v ktorom sa uvidíš nahý
a každý záhyb kože bude zjavný
Chodím vždy vytiahnutá
v horizontálnej línii,
nesiem sa hrdo vo svojej neistote
Čokoľvek jem,
tak to pevne zvieram tenkými prstami,
čokoľvek konzumujem až do konca
Na bielom papieri robím záhyby,
mením jeho plochu
Na mape v tvojej izbe pribudol špendlík,
ostro sa vbodol do mesta B.
:::
Meče zacvendžali
predierajúc sa lesom
na čistinu do ucha za vlasmi
:::
Vo výške koruny a utajeného hniezda
už teraz
tepe budúce vajce o jari
:::
Myšlienky sa rytmizujú
v tvojom frázovaní
Zrazu sú akési členitejšie
a rozháranejšie
Navštívila som ťa v prapodivnom sne,
všetko si mi dovolil si prečítať
Už viem:
Keď sa havran zdvihne,
odnesie z lístia kus jesene
:::
Prevaľovať na jazyku štipľavé dojmy
a z rozhojdania nemôcť spať
Len nájazd blízkych koľají,
dávam sa do behu
Veriť barovému odlesku
jantárovej hnedej
Barový bulvár cválajúcich koní
Zapálil si,
nevediac