:::
P. s láskou
:::
Slnko ma nepopáli,
kráča pieskom až na kraj
lagúny,
kam som sa utiekala
bojac sa kŕčovitého oceánu
utešujúca sa ohraničenosťou
vodnej plochy
a plytkosťou
Príliv maže a brúsi,
stekám ryhou v mušli
do nekonečného šumenia
Slnko ma nepopáli
:::
Znova krvou natreté veraje
pre to, čo nechcem,
aby ma navštevovalo
Tomu ostatnému rozďavím pánty,
aby mohlo vyjsť
Odvediem ťa až ku rozžeraveným koľajniciam,
ukážem do diaľky
Niekde visí to svetlo,
pod ktorým ukryjem na čas tmu
:::
Záhyby na chrbte jašterice
lezúcej na stehná,
derúcej sa s vlnami,
kam len chce
Dotýkam sa cez priesvitný papier
bývalého obrazu,
nepoznám odhalenie,
vždy len cez vrstvu súkna
Položím prsty na spánky,
na svoje večné polosny
:::
Šedé srdce bežca
vyžmýkané z potu
so svalmi,
na ktorých je treba pracovať,
s únavou preplnených komôr
Predsa len otváram chlopne
ako žiabre ryby na suchu
sa trhnutím
nenadýchnu
:::
Vysypali sa jablká
pozbierané malé a nezrelé
Zdá sa,
že si nepochopil ich tvar
iba si sa opájal ich guľatosťou
a leštil ich povrch
Jesť ich nebudeš,
je nad slnko jasné,
že ho už nikdy neuvidia
Na ten pád zabudnem,
zapisujúc do pamäte časy zbierania
:::
Už ich nesfúknem,
lebo prvé odleteli s topoľmi do krajiny
Korene sa nedajú vytrhnúť
a pri tej záplave žltosti
ani nechceme
:::
Pomaly dvíhaš závoru
Prechádzam pomaly kovové čiary
pamätajúc si ten pravidelný zvuk
oslepená blikaním
raz áno, raz nie
Prejdem povolenou rýchlosťou,
nohou prelomím novú krajinu
:::
Pod železničným mostom
je treba utíšiť rozpískané steblá trávy,
usadiť letiace semená topoľov
a ich prílišnú ľahkosť
Prst smeruje milimeter sem,
milimeter späť
Upokojíš ten idúci vlak,
preletí nad poľom
Nevieme, čo na ňom rastie,
ale neprestajne to polievajú
