Ľubica Christophory.sk

:::

Už vlastne len zametám

pričom sa opájam šušťaním lístia
a niekedy ružových lupeňov sakúr

Lemuješ chodníky a ja idem ďalej

:::

Včera sa mi snívalo,
že na teba čakám v prázdnom byte

Na nite niekto rozvešal lampy
a boli to mesiace, boli to mesiace,
boli to mesiace

Kým sa mi snívalo,
že na teba čakám v prázdnom byte…

:::

Nová kapela, nová pieseň

:::

Ref. Ja ne znala, što eto tajna
Kem ona esť, čem ona esť,
neprestajná

Neslyšnaja, tvoja tajna
Kem ona esť, čem ona jesť
tvoja neprestajná

Prijdu, zakroiš dver
Prídem, teraz mi ver

1. Už nerozprávam brezám o ranách na ženách,
o roztrhanej nehe, že si do mňa rezal

Prirástol si mi k srdcu, ale teraz vidím stehy,
už ťa nenechám sa ošívať a strihám

Ref. Ja ne znala, što eto tajna
Kem ona esť, čem ona esť,
neprestajná

Neslyšnaja, tvoja tajna
Kem ona esť, čem ona jesť
tvoja neprestajná

2. Bol to nerovný úsek, ostrý vietor úpel,
vyháňam ťa von za súmrakom

Padne tvoja babylonská veža,
sídliskový vežiak s uväzneným králikom

Si pri nikom

Ref. Ja ne znala, što eto tajna
Kem ona esť, čem ona esť,
neprestajná

Neslyšnaja, tvoja tajna
Kem ona esť, čem ona jesť
tvoja neprestajná

:::

Krajina v základných tvaroch
- všetko je predsa jasný náčrt,
takto sa to opakuje,
aby prehovorili symboly

Uschnuté steblá, stromy v tmavohnedej, 
poprašok snehu, vlak, ktorý pribrzdí,
takže to vidím bez rozmazania

Nuž vchádzam do scenérie nahá,
aby si ma vnímal ako ženu,
videl krehkosť jasne

a zimu

:::

Som tvoja rohožka:
Vitaj doma!

Zabor sa chodidlami do mojich vlákien
a roztočov

V rozprávke koberec tiež čakal
na zaklínadlo,

aby mohol začať lietať

:::

V mojom srdci ti patrí
prezidentská komora

Už v nej nevetrám,
ani nekúrim

pre občasného návštevníka

Ako zimné okná
nepokojne praskocú

moje chlopne

:::

:::

Stojíme pred domom,
pred pruhovaným plotom

Chodník sa skladá z mnohotvarých kameňov

Je na ňom rozsypané žlté lístie,
žiari ako oči mačky,

ktorá sa na nás pozerá
a bojí sa

i žiada o dotyk

:::

P.

:::

Kosť, čo je výstuhou môjho tela,
akoby sa náhle rozletela

a našila som na ňu žlté listy

Ostanem ešte dlho
pod tou korunou stáť

Hltať to svetlo,
hltať ťa

:::

Je trištvrte na svet

a za zvukom rolety
je len pár zdrapov pred slnkom

a zvuk stavebných strojov

Na stole je tvoja píšťalka
a ja v jej tele som plná prieduchov,

ktorými do mňa ťahá

:::

P.

:::

Rozprestrel mi po tvári pestrosť
a nechal visieť

vo vlnách vetra

:::

Našľapujem priamo do šedých mrakov,
sú mäkké a vlhké

ako hlina v sídliskovom lesíku

Vznikli iba nedávno,
ten hustý záves vlasov

Už nepotrebujem otvoriť okno,
už vidím