:::
Opäť príde
a ja budem zase mlčať
Iba nastražím blízko ruku
a ušami sa prilepím na steny
:::
Opäť príde
a ja budem zase mlčať
Iba nastražím blízko ruku
a ušami sa prilepím na steny
:::
Myslím na svojho nočného vtáka,
zapleteného do hôr
a na šírku údolia dlane,
ktorej som sa nikdy
nevydala po cestách života
inak, než perom,
než prstom na mape
Ten papier je taký hladný
:::
Vyprcháva zo mňa hmla
ako z kadidlovej tyčinky,
ako z príliš horúceho údolia
V dome má byť teplo,
myslela si,
a stále vypúšťala obláčiky
studeného oparu
:::
Najčastejšie sa v posledných dňoch
stretávam so spánkom,
hojdám si ho v náručí celé hodiny,
žmýkam sny
Nesieš si ma na ramenách,
aby nikto nevedel,
že ma ešte chceš,
a predsa…
Vezmem ružicu sprchy
a nejde nájsť súkromie
v predsieni bytu
Je tam Tvoja matka, neter a babka
a ja vlastne nevidím svoju nahotu
A potom Tvoje slzy
vytečú spod ružových okuliarov,
pokryjú obrus
a ja ešte dlho
nebudem vedieť o čase
ani ceknúť
:::
Pozrieť sa na krivky pohára,
je prázdny
Nedýchnuť,
len si predstaviť farby
budúceho vína
Rozvlní sa a hladina zľahne
Nedýchnuť,
len tu a tam vedieť,
že práve zrejem
:::
Ostrava
:::
Na asfalte som takmer
stúpila na motýľa
Aj ony si – také ľahké!
- let s tiažou pomýlia
:::
Všetko ma opustí
a som len šikmým žltým svetlom
Na dlaždiciach, ktoré sa uvoľnili,
cítim rytmus, melódiu, hudbu
Intervaly spojov,
keď už sa neponáhľam
:::
Pokoj.
Vták letiaci
plavne, letmo, vlnito
nad kachličkou
na záchodovej podlahe.
:::
Nová pieseň skupiny Tayna
:::
Malá rozbitná čierna diera
vesmírom sa mi poneviera
Myslím si, že ju pozavieram,
ale ona stále spieva:
Áááá, ááááá, ááááá