Ľubica Christophory.sk

:::

Priama komunikačná linka:
a už to vo mne zvoní, cinká

Prepojené horúce drôty,
napätie, šumenie, hroty

Povedz mi do ucha, čo ti napadne

A ja to urobím
dôkladne

:::

Sú momenty zla,
ktoré nejde vstrebať

Už sa ťa viem nebáť,
si fľak na zabudnutej stene

Už nikdy viac k sebe nemôžeme,
nikdy viac sa nepretneme

:::

Čierna smola
po mne stiekla,
po hladkom, chladivom skle

Vynoril sa mrak a už je zase preč

Občas skamenie reč
a ústa dokorán

Nekričia
ani nevolajú o pomoc

Každá polnoc je súmerná,
oddelí ďalší deň

a ja ho vezmem
do náručia

Nech vrhne svoje svetlo, svoj tieň

:::

Uveriť, že aj zmija je správne,
že mať na hrudi čierneho hada
ma neovláda

Že pod srdcom nosím jarné kvety,
a preto neodpoviem ti
sykotom

Si všetko, čo som potom ľutovala,
ale netrpezlivé zviera
sa už v tráve váľa

Plné života a plodnosti
Taká som aj ja,
hlboko,
v svaloch

od kostí

:::

Prebúdza sa zabudnuté a zlaté:

Odvalený kameň odpustil studničke
a ona sa nadýchla

Naliala do rúk večnú jar

Z hniloby von
žiari krehká rastlinka

Pozorujem ticho, ani nedýcham

:::

Z neďalekého komína
pomalé výpary:

Nové, nečakané oblaky,
také biele!

Len sa zastaviť,
vnoriť do pomalého plynutia,
nehybne dýchať

V záhrade slasti stojím pevne

Všetko bez slov,
ale s úžasom sledujeme

:::

Chrániš ten nesmelý potôčik,
dôveruješ mu:

Jeho koryto sa prejaví,
odvážne vytryskne zo zeme!

My to nedokážeme,
a ani nesmieme

:::

Hádžeš záchranný kruh, dobrodruh

Ale čo to vlastne znamená,
že aj ja som zranená?

:::

Odišla v deň,
keď si mi vyšiel na obzore

Tvoj čierny kostým
a dlhé, pohrebné pero

Lúčila som sa s ňou
celá v bielom

:::

Postupne a priamočiaro,
veľmi dôkladne

si mi v prítmí lámal ruky

Jeden dlhý prst za druhým

Nevidela som cez slzy,
hoci ani jedna nevytiekla

Z toho tlmeného svetla
vyplával jej hebký hlas
a objal aj mňa

Potom už len noc
a nekonečne dlhá tma

:::

Buď víchor alebo ticho!

Vezmi si rýchlo, čo chceš

Vlečúce sa mesiace
a stopy vyschnutého slizu,
osamelý krehký domček,
prilipnutie

Zmizni, než si ťa priviniem bližšie,
nech iba rozbúšim a stíchnem

Vôňa vyprcháva v prievane

Fúknem.
Zostaneš?

:::

Ohrdnutá dvorná dáma
sleduje bosú kráľovnu

a oslneného kráľa

Napätie sa dá krájať:

Kto zahrá úlohu šaša?

Kráľovná žiari,
až sa vznáša

:::

Prajem mäkké pristátie
na domácom gauči

Nech vás netlačí
a naučí to, čo má

Následná tma

Zalietali ste si,
kozmonaut 
cez nové svety

Hviezda žmurká a svieti

V beztiaži ju hľadáte:

Kde si?