:::
Ako túlavý kocúr
prechádzaš po nočných strechách
Ja brechám, strážim
a nechávam mačacie vrátka zarásť
Utesním škáry,
v noci neprenikneš
do môjho lona
Prestávam ťa volať
:::
Ako túlavý kocúr
prechádzaš po nočných strechách
Ja brechám, strážim
a nechávam mačacie vrátka zarásť
Utesním škáry,
v noci neprenikneš
do môjho lona
Prestávam ťa volať
:::
O polnoci
odchádzať zo zámku obutá
Do bludiska noci
Tú niť si v sebe pestujem
a do tmy nosím
:::
Poriadna Ariadna
by nestratila niť
Verne by ju priadla
Myslím si zamotaná
do posteľného prádla
:::
Tézea si nejde priviazať,
rozpletie aj gordické uzly
Labyrint je temný a úzky,
more je šíre
Snovám nite,
spletená mužmi
v hlbokom víre
:::
Zmiluj sa nado mnou
Je tu tak vyprahnuto a sucho,
stojím s natiahnutou rukou
Zaprš
Jednu hrsť lupeňov
Pokrsti ma ňou,
sladkou pivonkou
Keď sa večer ochladí,
buď celkom bezhlavý
:::
Stojím v čiernej kuchyni:
Tak to byť nemôže,
musí odpovedať!
Hučanie chladničky,
ten vnútorný ľad,
nesúlad
To jediné mi srdce objíma
Púšťa ťa moja objímka
Horím,
nevnímaš
:::
Si hmatateľný, trojrozmerný,
nemusím sa ťa dotýkať,
aby si existoval
Plný obal
V hlase máš hlbiny aj zákruty,
odvíjaš sa,
pootváraš vrátka
Nemusím mať závrat
ani sa cítiť vratká
Len obrysy, radosť
hladkám
:::
Ty
na druhom konci planéty
Oblečiem si hrubý skafander
a odletím do iných sfér
Vesmír, kde nie si,
len hmla
Usadila sa mi pod krídla
:::
Vetrím,
ale všetky zmysly niekam
zmizli
Strácam stopu
Po čisto bielej značke
nenachádzam smer
V ktorej si ukrytý nore?
Kde si, divý zver?
:::
Ešte to vo mne kráča
ako nemotorné, tiché mača
Ešte to vo mne blúdi
ako pes do vychladnutej búdy
Ešte to šepoce,
krídlami trepoce
Ešte to vo mne beží,
ešte to neprestalo
mäkko snežiť
:::
Predostrela som sa ti na stôl:
farebný obrus
s fľakmi po červenom víne
Poď večerať!
Chvenie pohárikov,
keď sa rozcvendžia
:::
Ešte ma svrbí labka
z mojej myšky sa stala mačka
Lepšie povedané:
začal byť kocúrom
a poškriabal ma na koži
Preto ho z lona odložím
(Výmena rolí,
ktorá neslúži
a bolí)