:::
Roztriedim, čo si beriem
a čo si mi dal na dve strany
Koľkokrát vietor a mráz
objímali moje líca?
Koľkokrát sa listy triasli o strom
a zem ich vyvážila?
Niekde v čiernej hornine
na dve strany
zlatá žila
Žila
:::
Roztriedim, čo si beriem
a čo si mi dal na dve strany
Koľkokrát vietor a mráz
objímali moje líca?
Koľkokrát sa listy triasli o strom
a zem ich vyvážila?
Niekde v čiernej hornine
na dve strany
zlatá žila
Žila
:::
Nové texty/New lyrics! – Čítaj tu/Read here
:::
Moja úplne prvá pieseň. Vznikla za záhadných okolností okolo rybníka. Nechýbalo trepotavé mesačné svetlo zobúdzajúce oheň a pred rozbreskom vstávajúci rybár, štebotanie oslavujúce zlom nočného ticha do farieb a ruchu dňa. Na dne rybníka spali ryby.
My very first song. Written under very awkward circumstances. Trembling moonlight, a surprisingly lit fire in the cold, an all-in-a-sudden-appperance of a fisherman and early birds – celebrating the night´s ending, its transformation into a day of rush. In the meanwhile, the fish were sleeping at the bottom of the pond.
::: DRUHÁ ZIMA/ANOTHER WINTER
Pesnička prišla náhle do hotovej Tomášovej hudby. Jedno zasnežené ráno na sústredení v Ježkoviciach som sa už viac nezmestila do vlastnej kože.
This song came to life instantly into complete Tom´s music. One snowy morning on a band trip in Ježkovice I no longer felt space in my own skin.
:::
Nové zelené výhonky na konároch stromu menom Texty.
::: POTOKY
Potoky stiekli po stráni jedného jesenného večera. V okolí šumeli variace sa špagety a niekto sa popálil. Sprevádzal pesničku, len tak mimochodom.
::: NA CESTU
Táto pieseň mi robila spoločnosť počas jednej zložitej zimy, dlhej noci, v ktorej sa rojili otázky. Ale priepasť niekedy preklenie jeden tanečný krok.
:::
Vagóny nesú náklad
Ohraničený plechom,
ženúci sa nocou
Pohneš sa dopredu
v úzkosti hluku
privítať ten vlak?
:::
Si citlivý ťažkou rukou
Kameň rozbíja hladinu
do kruhov
Roztekám sa do šírky
ako pri povodni
:::
Chvíľu si znášame
modré z neba
a potom sa tak-tak znášame
Je zvláštne,
že stromy samostojac
vedia tvoriť les
:::
Si môj strom
Som to, čo sa na tebe
v priebehu ročných období
mení
Mrznem, pučím, kvitnem,
dávam,
padám
:::
Pájkujeme, nech sú teplé drôty,
hovoríme a dotýkame sa
Niekedy radšej primrznem k zábradliu,
než by mi mal jazyk odpadnúť
a už nikdy by som sa nepočula
Bod nula
:::
We are soldering to keep the wires hot,
speaking and touching each other
Sometimes I prefer to freeze onto banister,
not to have my tongue fall off
so that I would never hear myself
Ground zero
:::
Posielaš mi ponuku
na výhodnú kozmetiku
v cestovnom balení
Myslím na to,
čo si si zobrala
a čo si opustila,
keď si od neho odišla.
Nad verajami je červená krv,
počujem Tvoj hlas
z čistých úst.
:::
Namoč sa do toho celá, otoč kohútikom a potečú prúdy. Si jedným z kameňov na dne, smutne studená hľadíš na slnko, bojíš sa rýchlych rýb. Namoč sa do toho celá, kým je voda čistá, kým neprídu lode, aby odviezli svoj náklad do ďalekého prístavu.
Uvoľni svoje hate, mlyn Ťa nerozdrtil na múku, si ešte žito, zelená a špinavá od jarnej hliny. Prevráť sa z lode do prúdu, nadchni potok svojím prítokom.
:::
Get soaked, make the water run as a spring from the tap. You are one of those stones at the bottom, sad and cold, watching the sun, afraid of the swift fish. Get soaked while the water is clear, until the ships come to transport their loads to the distant harbours.
Release the stream, the mill has not crushed you yet – you are not the flour, but the grain, green and dirty in the spring soil. Turn the boats over, excite the brook with your inflow.