Ľubica Christophory.sk

:::

Asi s tým nemáš nič spoločné,
keď zistím, čo som nevedela

a akoby sa zrazili čelá,
ale nezapršalo

:::

Zapletieš sa mi vrkočmi do večera,
vystieraš ruku s margarétkou

Neviem, kde si ju našiel,
keď zamrzla aj Maruška

Zavriem krabicu so spomienkami,
zapadnem do svojej zimy

Plynú, jedna za druhou

:::

Byť niekedy v zúženom priestore,
kde mohol existovať náš svet

Rozpačito sa zasmejeme,
pred chvíľou sme si pozreli správy

a nič sa nedozvedeli
ani o sebe navzájom

Je ťažké prenajať
tú voľnú izbu v sebe

:::

A ty

na druhom konci vesmíru

robíš tento byt prázdnejším

:::

Za slovami maľujem plastické mapy

Tam by si sa prechádzal -
vraj

Niekedy vo mne chladne čaj

:::

Bojím sa, že už bolo povedané,
že v noci ostávajú predmety na policiach
osamelé

miesto za tým cítím

Ešte tam nie som,
zatiaľ len klopem

:::

Si stojan na sviečku:

Stekám dole,
ale k tebe

:::

Vôbec mi nechýbaš:

ani keď dážď,
keď si blízko mora,
keď hľadíš zhora zo skaly

Vonkoncom ma nevábiš,
aby moje živly

rozohrali tvoje

Divoké slnečné oči

:::

A tak som ti možno odpustila
rozprávkové svety,

stretli sme sa pod jednou dúhou
bez pokladu

A uznávam podiel
na rozšírených očiach a náručiach

Snáď som ti odpustila,
ako kruhy čiaram,

keď ich narušia

:::

Vypĺňam zárubne betónom,
aby sa do nás nemohol
len tak nikto vlámať

Náhradný kľúč,
ak sa vymkneme
jeden pred druhým

Všetko urobím pre istotu,
prehluším tento nepokoj

:::

Navzájom si vykopať jamu
a potom sa držať

Nespadneme

:::

Stále klásť otázky

Dávať ich do zeme
a čakať a čakať a čakať
na odpovede

Aj takúto môžeme mať záhradu

Sú dni,
keď sa novembrová obloha
roztrhne

:::

:::

Niekde ťa to melie,
na citlivom mieste,
vyrábaš ten chleba,
nesieš samé vrecia

Hmotnosť toho otca,
záťaž toho muža
a jeho druhá tvár

zaspí v tichom daždi

Prebuď sa,
už sa začína skôr stmievať

:::

Ticho mi dávaš pokoj,
nechávaš ma na pokoji

Kreslím obrazce po koberci,
pletúc mozaiky myšlienok

Sú vety, ktoré knihy držia vo väzbe
veľmi pevne, nejdú von

Necháš ma na pokoji spať vo vate,

dopadám celou váhou

:::

Horúčavy schladím dnes Dunajom,
preteká cez okraj

Na brehu Draždiaka príde večer,
zastihne ma pripravenú

Budem čakať

:::

V predsieni stojí bicykel,
posledný kus, ktorý odišiel
na novú adresu

S vetrom opreteky jazdí bývalý muž,
už o nič nejde,

je a bude prvý

:::

S večerom si neviem nič počať,
keď veci končia,

nie je treba zaťahovať závesy,
ale otvoriť okno

Piatkové zvuky a očakávanie
príchodov

:::

Blízka búrka,
blízka lipa,

prišiel si ku mne

Namiesto snov sa niekedy bdie,
čaká sa na to, čo nebude

Bodľačie, trate do rozličným smerov,
tie zhrdzavené aj zatvorené

Všetky si dnes pamätám,
keď odchádzaš na cestu

:::

A niekedy mám pocit,
že ťa nikdy neuvidím

Otvoreným oknom pláva ulica
a nové hluky, hlasy, ovzdušie

Úzke koryto rieky,
moje hrdlo snažiace sa vypovedať
všetko,

čím mi zatiaľ nie si