:::
Som celkom zo skla
Modré behy na koži
a rozloženými akordmi
stále vyššie a hlbšie
Stúpampadámdúfamhľadám
odpovede vo vzdialenosti znamienok
a znamení, čo prebehli
medzi nami
:::
Lebo všetko prebieha na povrchu
iba zdanlivo -
aj tieň stebla trávy na mojom lýtku
už na ňom ostal
a odtlačky amuletov
dvíhajú ruky
v tápavom geste
Dnes sa ma nepýtaj,
dnes neviem odpovedať
:::
A preto slamkou
fúknem na oblohu
ešte trocha zasnenej oranžovej
Vlak pôjde večerom
Budem vedľa teba sedieť
unavená
:::
Stožiare stoja a svietia,
bdejú
Akoby si nevedel,
že koľaje sú spojené pražcami,
aby vydržali,
kým sa dotknú
v nekonečne
