Ľubica Christophory.sk

:::

Niektoré dni sú ako putovanie do kopca. Keď stúpam, postupujem pomaly, aby som vydržala s dychom. Snažím sa veľmi nezastavovať, aby som si nespomenula na únavu. Niekedy je čakanie na výhľad pridlhé.

Prečo na každej ceste pociťujeme v cieli úľavu?

Niekedy stúpam a nemám cieľ.

:::

Some days are like walking uphill. When going up, I march slowly to keep up with my breath. I try not so stop too often not to remember tiredness. Sometimes the waiting to see the view is too long.

Why are we so relieved every time we reach our destination?

Sometimes I go up not having a destination.

:::

V plnom prúde sa dotknem leta
v hlave bzučiaci úľ
čo tupo bolí

snažím sa ohýbať stvoly

Chceli by ma zožať
čakajú na sladké plody
ale iba šumí les

v ktorom som stratila cestu

:::

In the very flow of the summer
there is a buzzing hive in my head
hurting bluntly

I am trying to bend my spikes

They would like to mow me
waiting for the sweet fruit
But the woods are humming

The ones I lost my path in

:::

V piatok sa vydám spoločne s Oldřichom Janotom na koncert do Orlických hôr. Koncert sa bude konať v kostole sv. Jana Nepomuckého vo Vrchní Orlici o 20:00.

Vrchní Orlice, časť obce Bartošovice v Orlických horách je krásna – aha.

Teším sa.

Ďalší spoločný koncert by sa mohol odohrať 16. 8. 2008 v Pelhřimovech u Bruntálu.

:::

Sťahujeme sa
z kože

Pálime spálené mosty

horkosti a žiarlivosti,
nežnosti a zmierenosti.

:::

Už budem inde tvoriť piesne,
až opustím steny tesné,

navštívte ma v Brne-Lesnej :o)

:::

Otlačím si deň
do vatového tampónu,

pokúsim sa očistiť

Tvoje hnedé slová
vyrástli z hliny;

keď poznáš priveľa kvetov,
chladneš, zostávaš úhorom

so zvláštnym druhom
vnútornej elektriny.

:::

Suchá tráva pod palcom slnka už nie je divá, nesníva, pretože končí na začiatku leta. Do každého kroku pridám trocha váhy toho, čo si nesiem so sebou, posekaná tráva na chrbte, dusí môj dych a schopnosť lietať nie je. Niekedy sa sebe smejem a niekedy počítam metre okolo seba, kde nikoho necítim, nevidím, a predsa tam všetci sú oveľa skutočnejšie ako inokedy, schovaní pod blanami bubnov vo vzduchoprázdne.

Suchá tráva by mala zhorieť tým slnkom, nikdy nie sama, steblo vedľa stebla plávalo vetrom. Dážď dnes milosrdne nepríde schladiť pery, piesok nestečie do kanálov, ostane medzi zubami.

:::

Dry grass under the sight of the sun is not wild anymore, it is not dreaming, coming to an end at the beginning of the summer. I will add up some weight of what I´m carrying onto every single step, the cut grass on my back, muting my breath and ability to fly. Sometimes I can laugh at myself, the other time I count the meters around me, where there is no one to feel, to see and still there is everybody much more real than anytime, hidden under the drum membranes in the vacuum.

The dry grass should burn in that sun, never alone, a grass-blade next to another have been swimming in the wind. The rain will not come today to cool down the lips, the sand will not flow into the canal, it will stay amongst the teeth.

:::

Iba čmeliak si myslí

že som kvet

:::

Merely a bumble bee thinks

I am a flower

::::

Bola som v Anglicku, tiché domy, hovoriace parky, rušné ulice v pracovnej dobe. Po záverečnej každého dňa tehly udusili vo svojich múroch každý hlások.

:::

Inšpirované Abbasom Kiarostamim

Vysoké nákladné auto
rozčeslo košatý strom

Do výfukov sa vplietla
vôňa líp

Cigánske dieťa
hodí kus molitanu na kapotu
metalizovaného auta

Stiahnuté okienko,
odraz slnka

Pojazdná kosačka
drví vlčie maky

na krvavú zmes

Chlapček na trojkolke
kričí na idúcu električku

Tvoje volanie často nepočujem

:::

Inspired by Abbas Kiarostami

A tall truck
has crushed a patulous tree

The exhaust smell joined
with linden one

A gipsy child
threw a piece of foam rubber
upon the hood of a metallic car

A rolled-down window,
reflection of light

A drivable mower
is cutting field poppies

into bloody mixture

A little boy on a tricycle
is shouting at a passing tram

I frequently mishear Your calling

:::

Capella Polyphonica Salesiana (FOTO), zmiešaný zbor v ktorom už viac ako 2 roky pôsobím, sa včera prespievala v Olomouci k striebornej medaile v kategórii H2 – Cirkevná a duchovná hudba (dospelé zbory).

V súťaži Mundi cantant v rámci festivalu 36. Svátky písní 2008 sme získali 88 zo 100 bodov. Obetované nedeľné večery, keď sa s ťažkosťami odhodlávam na skúšku, zjavne priniesli svoje ovocie.

Olomouc je sympatické mesto. Má budovateľský orloj, spletité uličky a živú atmosféru. Pivo sa podáva po hanácky iba ako 12. Spievali sme v najväčšom chráme sv. Mórica.

Včera sa po meste potĺkali rôzne individuá. My v dlhých zamatových šatách (okoloidúci nás označili za divadelné sedačky), slnečných okuliaroch a s batohmi na pleciach. Portorický zbor ohuroval svojimi temnými čarodejníckymi odevmi – mimochodom, ako jediní získali 100% hodnotenie v dvoch kategóriách, banujem, že som ich premeškala. Singapurskí anjeli (z ich spevu šlo niečo neskutočné, nie je prekvapením, že zvíťazili vo viacerých kategóriách – chcelo sa mi vstúpiť na nebo) tešili tmavoružovými priliehavými županmi.

Dnes má náš zbor koncert v žabovreskom chráme v Brne o 19:30. 

:::

Capella Polyphonica Salesiana, which is a mixed choir I sing in, won a silver award at Festival of Songs in Olomouc yesterday.  We competed in cathegory H2 – Church and sacral music. We were evaluated 88 ouf of 100 points.

We had rehearsed hard and I am tremendously happy there is some fruit, it is motivating for our work.

Olomouc is a city in Haná region of the Czech Republic, specific for its dialect and very smelly cheese. It was a peculiar place yesterday, choir singers from 13 countries walking in costumes around the Old Town with a socialistic  astronomical clock and narrow street.

In St. Mauritz Cathedral my breath was taken and I was levitating in my heart during a performance of a choir from Singapore. I was out of this world, amongst angels. Apart from these golden winners of several cathegories, a Portorican youth choir was the “big fish” – received 100% evaluation from the jury, even twice. I didn´t have a chance to see them, unfortunately. Their witch-alike costumes were seen, though.

My choir is performing in Brno tonight, in the church of Žabovresky townpart.

:::

Namoč sa do toho celá, otoč kohútikom a potečú prúdy. Si jedným z kameňov na dne, smutne studená hľadíš na slnko, bojíš sa rýchlych rýb. Namoč sa do toho celá, kým je voda čistá, kým neprídu lode, aby odviezli svoj náklad do ďalekého prístavu.

Uvoľni svoje hate, mlyn Ťa nerozdrtil na múku, si ešte žito, zelená a špinavá od jarnej hliny. Prevráť sa z lode do prúdu, nadchni potok svojím prítokom.

:::

Get soaked, make the water run as a spring from the tap. You are one of those stones at the bottom, sad and cold, watching the sun, afraid of the swift fish. Get soaked while the water is clear, until the ships come to transport their loads to the distant harbours.

Release the stream, the mill has not crushed you yet – you are not the flour, but the grain, green and dirty in the spring soil. Turn the boats over, excite the brook with your inflow.