Ľubica Christophory.sk

:::

Ako na koľaji odstavená električka
chvíľu vyčkám,

kým ma mraky odtiahnu

:::

Z výletu do Krakova

:::

Polanské rybníky zatiaľ mlčia,
keď bežím pozdĺž krajinou

Všetko zatiaľ drží vône v rovine

Kľukaté myšlienky
do seba potopím

:::

Vagóny nesú náklad

Ohraničený plechom,
ženúci sa nocou

Pohneš sa dopredu
v úzkosti hluku

privítať ten vlak?

:::

Okolo zápästia hady, varené pokrmy syčia pod pokrievkou. Niekedy neviem, ako ďalej, zaprášené knihy receptov, nemáš pre mňa liek. Z postele sa dvíham, nútim sa vstávať, počúvať príbehy začínajúcej jari.

:::

Dopadá mäkko na rozohriatu zem, chvíľu niečo viem. “It´s been here, silent all these years.” (Tori Amos)

:::

Nechám to tak, natiahnem na gitaru nové struny.

Zuním.

:::

There are snakes around my wrists, the meals being cooked hiss under the pot-lid. Sometimes I do not know how to go on, dusty cookery books, you have no prescription for me. I raise myself from the bed, force myself to get up, listen to the stories of the beginning spring.

:::
It´s falling softly upon the warmed-up ground, I feel aware for a moment. “It´s been here, silent all these years.” (Tori Amos)

:::

I´ll let go. Put new strings on my guitar.

Resounding.

:::

Dnes budem celý večer
sama doma:

Škriabať na okná,
prechádzať po nábytku,
popŕchať s dažďom,

vystierať chrbát

Nechcem.
Dnes ma nesmie nikto

držať.

:::

Noc ma poudierala
odrazmi samej seba

Odmraz mi na chvíľu okno

nech vidím do svojej zimy

:::

Vo mne je sibírska planina

Možno v lete vzplanie
v požiari

alebo polárne do noci zažiarim

:::

Si citlivý ťažkou rukou

Kameň rozbíja hladinu
do kruhov

Roztekám sa do šírky

ako pri povodni

:::

Náhle som čistý chladný dážď
kvapky, čo boli zvlášť

tvoria jednu noc

A padám naplno

:::

Suddenly I become pure cold rain
the drops falling down in vain

now create one complete night

I no longer fall apart

:::

Chvíľu si znášame
modré z neba

a potom sa tak-tak znášame

Je zvláštne,
že stromy samostojac

vedia tvoriť les