:::
V chladnom lese nenájdem
už ani jeho rúcha lem
Stráca sa v opare,
už len jeho silueta lieta
ako strašidelný tieň
Je október,
a preto stále horím,
stále tliem
:::
V chladnom lese nenájdem
už ani jeho rúcha lem
Stráca sa v opare,
už len jeho silueta lieta
ako strašidelný tieň
Je október,
a preto stále horím,
stále tliem
:::
Váš hlas cez hmlisté ráno
vábi jeseň na súboj
Nech sa pobijú farby listov
aj jedovatých bobúľ
Obula som si vás
a dezinfekcia nezmyje
neznáme pachy,
zanecháva stopy
A váš hlas je taký
ako sú sťahované vtáky
nasýtené, plné leta
:::
Pootvorí sa
a zase schúli
Začínam od nuly,
od prvej kvapky na tele
Od podaného pomaranča,
ruka ako cencúľ chladná
vonia diaľkou
Celý deň
J.
:::
Najprv prozreteľné áno
a potom jasné nie
A chvíľočku nad ránom
ďalšie znamenie
Bude tam býk?
Bude tam pláž?
Kto otvorí, keď prichádzaš?
A potom zase ráno,
v ňom spí nezreteľný tieň
Ja driemem a ty dávno
nesúrodo znieš
Bude tam vír?
Bude tam plán?
Kto zatvorí,
keď odchádzam?
A hviezdam dávaš nárok
vyveštiť nám z rúk,
že hlavou nedozretou
padám do jabĺk
Bude tam s kým
ich rozdávať?
Budem tam s ním,
keď ostáva?
:::
Máš čarovné ruky,
čo tíšia moje búrky,
aj tie najdravšie
Dokážeš mi potrhať plachty
a nasmerovať ma do prístavu
Vieš ma roztočiť
a zamotať mi hlavu
Máš chlapčenské oči,
čo mi všetko uveria
Máš pevné dlane,
čo ma udržia?
:::
Niekedy majú steny ostré hrany
Izba plná krabíc:
ty v nej hráš mi,
ja počúvam
Niekedy majú izby tmavé rohy
Ty ma nimi picháš,
túžim odísť
Alebo aby mi s tebou
zmäklo telo,
v tichu sa rozotlelo
Niekedy sa tak nahlas
zatváram za dvere
a to zviera vo mne
všetko zelené zožerie
Také jasné áno s tebou,
také jasné nie
:::
Ktože si?
Tá otázka, keď vylietajú kométy
Ohybné vírenie otáznikov,
preč od toho, na čo si kto už zvykol
Ktože si?
To možné ty, to more ty!
Neobjavené planéty
:::
Obľúbiť si cudzokrajného vtáka,
z hniezda ho lákať,
pochváliť sa cudzím perím
Len pootvoriť pery:
nevydať ani hlások
Je toľko možných lások!
Toľko exotických svetov!
Prajem tomu spevákovi,
aby vzlietol
:::
Keď odíde mama,
všetky cesty do neznáma
vedú v jej stopách
:::
Voz sa zastavil:
stojíme pri sebe,
nás pätoro
Drží nás oje
Všetko to, čo nás spájalo,
to tvoje