:::
Dlaždice niekto naukladal do kruhov
Je vo mne falošné leto
a hľadám odkazy na stenách,
ktoré niekto zanechal len pre mňa
Som donekonečna smädná
:::
Ako mačka sa poprechádzam
po známom dvore
Po tej najtenšej rímse
ladným krokom
Okolo mňa kružnice,
krehké vírenie samoty
až po končeky prstov
Aprílová noc,
som rozkvitnutá
do nevydržania
:::
Nečakane
a celkom zo široka
ma vtiahneš do úsmevu
Panoráma odpočívajúcej krajiny
náhle bujaro kvitne
A tak ho hrdo nesiem
žltým večerom
k sebe domov
:::
Niečo ma zodvihlo do vzduchu
a vraj: Lietaj!
Chcela som, aby si prestal
fúkať belasé balóny
a sťahovať si ma z predstáv
Nakoniec som sa ľahká
zakliesnila do vetiev
Túžim byť čistá, veta holá,
nie košaté súkvetie
:::
Pozerám sa do očí
môjmu milému
mesiacu
a pripravujem do budúcna
čistú tvár
veriac snu
:::
Nová pieseň
:::
Zo všetkého teraz najviac verím
v to, čo sa nemôže stať,
nemôže stať
:::
Nová pieseň
:::
Tak sa už rozhojdajme,
veď napokon najmä
celé to stojí na mne
a najmenší je strach
Tak som sa ocitla sama na vlnách,
tak som sa ocitla na tejto lodi
Možno sa pripojíš chodiac po mori
a celý stlmený sa vo mne zažneš
Tak sa už rozhojdajme,
veď napokon najmä
celé to stojí na mne
a najmenší je strach
A tak potrhám všetky spojivá
a do biela napnem plachty,
dokým vyprchá pieseň zvonivá
z prudkých krídel vážky
Tak sa už rozhojdaj,
veď slnko stojí na mne
a napokon najmä
najmenší je strach
:::
Z červeného mora volám
a rozčesávam vlasy
ako pradená
Súkam,
kadiaľ vojsť,
kadiaľ naštrbiť
Moje papyrové zásteny
celkom nič neschovajú
zo siluety
Naštrbenej po okrajoch,
ale tak oblej
Oblej sa mnou konečne
:::
Nová pieseň
:::
Čudesná je táto vesna,
neviem, kam vedie ma
Tuším len cez biely záves
ďalšie rázcestia
:::
Strácať sa
a keď už – tak celá
do žltého večera
Na kúsky som sa rozletela,
vzdychy rozkvitli
Rozvlnili telo do brázd
Tak otvorene pozývam do jari
všetky nepokojné vtáky
nad lejúcim sa rybníkom
