:::
Na prelome víkendu som strávila dva nahrávacie dni v mimoriadne sympatickom Divadle 29 v Pardubiciach. Nesmierne prekvapivá skúsenosť.
Pre nezasvätených – svoje CD pripravujem už dva roky. Teraz konečne svitá nádej na uzavretie fázy záznamu.
Pri nakrúcaní mi nezištne so zvukom pomáhali/jú Roman Halašta z Múzického klubu vo Fryštáku (svojou tichou a vnímavou prítomnosťou obohatenou o vynikajúci čaj), Karel Šírek zo Šumburku nad Desnou (s citlivosťou pre krehkosť tohto typu hudby, nekonečnou trpezlivosťou a chápavosťou pre moje chyby a tempo – a schopnosť so mnou dva dni v novembri mrznúť v starokatolíckom chráme), a nakoniec Jára Tarnovski (Miou Miou, Gurun Gurun) a Míra Škop.
To najčerstvejšie sa ťažko hodnotí. Ale nahrali sme nečakané verzie mojich prvotín Rieka, Tance a Tráva. A mimoriadne pozitívne ma to zaskočilo, že je možné získať nový prístup k staršej tvorbe tak prostou a priamou cestou – odstupom druhého človeka.
A nakoniec (last, but not least) – Oldřich Janota, svojou neustálou oporou, pochopením a umožnením celého nahrávania (opisovať nepopísateľné ťažko). A Tomáš Luska inšpiráciou, spoločnou tvorbou, ktorá ma posúva ďalej.
Ďakujem !!!
March 13th, 2008 at 12.06
Som rada, Bixi, ze to napokon dobre dopadlo, o tych vzacnych ludoch, ktorych mena som nepoznala, mi este povies… ;)