Jan 16

:::

Za slovami maľujem plastické mapy

Tam by si sa prechádzal -
vraj

Niekedy vo mne chladne čaj

:::

Bojím sa, že už bolo povedané,
že v noci ostávajú predmety na policiach
osamelé

miesto za tým cítím

Ešte tam nie som,
zatiaľ len klopem

:::

Si stojan na sviečku:

Stekám dole,
ale k tebe

Jan 14

:::

Príde ku mne
a rozkýve svety

Všetko pod nohami kĺže,
a tak idem rýchlo

preč

:::

Rozbúrené ľadové moria

ma

Jan 13

:::

Vedieť na vlastných nohách stáť,
aj keď na pohybujúcej sa kryhe

mierim do neznáma

Vedieť byť sama

Jan 8

:::

Po niektorých plavbách
ostáva pocit nevoľnosti

Nevedno,
čo kto musel hodiť cez palubu,
čo bolo tak dlho rozbúrené

a čo sme nechali krysám,
aby tomu obžrali palce

Tak ďaleko od brehu,
si tak veľmi dúfala,

že uvidíš spriatelenú pevninu

Jan 8

:::

Predierať sa svojimi záležitosťami

niekedy nemám síl

Je ľahšie predstaviť si leto
a roztopiť sa v tom

Keď ma vietor tlačí zo strany
po kontúrach líc

všetko je náhle zvláštne pálčivé
a živé

Jan 7

:::

Vôbec mi nechýbaš:

ani keď dážď,
keď si blízko mora,
keď hľadíš zhora zo skaly

Vonkoncom ma nevábiš,
aby moje živly

rozohrali tvoje

Divoké slnečné oči

:::

A tak som ti možno odpustila
rozprávkové svety,

stretli sme sa pod jednou dúhou
bez pokladu

A uznávam podiel
na rozšírených očiach a náručiach

Snáď som ti odpustila,
ako kruhy čiaram,

keď ich narušia

Jan 6

:::

Najviac sa bojím,
aby nebolo na veky zatvorené

a poznala by som len škáru pod dverami,
ktorá by viedla svetlo z miestností,

kam nedokážem vstúpiť

Pri každom uzamknutí
ma poteší biely sneh:

Postupne sa v ňom vytvárajú cesty

:::

Som jedna v húfe rýb,
snáď aspoň farebných,

keď už mlčím

Jan 3

:::

Zimu vyzvem:

Prosím, zasnež ma,
nech cítim pichľavý vietor,
nech ošľahá líca

a metelica – tanečnica

V šťastných spomienkach,
obklopená ľadom,

rozpriestiera sa nová krajina

:::

Pod vrstvami

chystám príbeh
novej jari

Jan 2

:::

Niekedy je až príliš ticho.

Vyhýbam sa riekam,
aby ma nezobrali so sebou
do vodopádu,

bojím sa stratiť srdce i hlavu.


Dec 27

:::

Dovolím rytmom strachu
založiť vo mne oheň

a pustiť sa do tanca

Zužujúce sa chodníky
do bielej diaľky

Niekam sa vinú
a ja tam s nimi nechcem

No predsa sa vlečiem

« Previous Entries Next Entries »