Ľubica Christophory.sk

:::

Do mäkkých perín
znova píšeš

o ne-nádeji

Preto viem, že existujem
a jeden druhému na stope

sa nájdeme
a prehltneme

sa do sna

:::

Čaká ma skúška ohňom,
ďalšie biele steny,
ktoré prehnem myšlienkami

a ohmatám si samotu

Nebojím sa,
zbieram sneh

do zásoby

:::

h.

:::

Zase sneží
a neprestane,
kým nevyžmýkam celé oblaky

Obtlačím sa do snehu celá,
predostriem ti svoje tvary
ako na zjedenie na tanier

:::

A tak všetok ten vietor
nechám prehnať tundrou

Nad zamrznutou zemou

Rýchlo a ničivo

Net

Niet dôvodu ho zastavovať

:::

Mám pružné nohy,
preskáčem všetky snehy,

rozbijem všetky okná,
nasýtim sa mrazivým vzduchom

Srdce prepláchnuté,
pozerám do neho,
až na dno

Nemám vlnité vlasy,
a preto tu nie si

:::

Chcem sa tým celým prespať,
ty stáť na strechách,

kde ostala biela nepoškvrnená

Chceš utiecť, ja ostať,
rozmŕzať v tebe

alebo sa spolu chvieť

Chcem prestať s týmto snom

:::

Dni sa sypú,
mäkko idem do snehu

Cítiac svoju váhu na pätách

Slnko ma drží nad nulou

:::

Už nechám vrany ísť
za svojimi pletkami,

driapať sa na studené konáre

Nárek už nie

Náruživo dúfam
v budúce ruže

Nechám vrany letieť
svoje krúženie

:::

Už od rána sa tlačiť dopredu
minútami

Vydychovať hlboko,
sušiť tým slzy

:::

A ďalej už musím sama,
do blízka i ďaleka

Do neznáma