:::
Niekedy majú steny ostré hrany
Izba plná krabíc:
ty v nej hráš mi,
ja počúvam
Niekedy majú izby tmavé rohy
Ty ma nimi picháš,
túžim odísť
Alebo aby mi s tebou
zmäklo telo,
v tichu sa rozotlelo
Niekedy sa tak nahlas
zatváram za dvere
a to zviera vo mne
všetko zelené zožerie
Také jasné áno s tebou,
také jasné nie
:::
Ktože si?
Tá otázka, keď vylietajú kométy
Ohybné vírenie otáznikov,
preč od toho, na čo si kto už zvykol
Ktože si?
To možné ty, to more ty!
Neobjavené planéty
:::
Obľúbiť si cudzokrajného vtáka,
z hniezda ho lákať,
pochváliť sa cudzím perím
Len pootvoriť pery:
nevydať ani hlások
Je toľko možných lások!
Toľko exotických svetov!
Prajem tomu spevákovi,
aby vzlietol
:::
Keby to šlo bez slov,
harmonicky pomlčať
Ani strunu nepritisnúť na hmatník,
všetko nájsť poslepiačky,
hmatom
Nech každý atóm spomalene dýcha
a rozoznieva ticho
Keby to šlo bez slov,
zladiť tóny,
užiť si vzájomné napätie sekúnd,
jemne odtikávať blízkosť
Keby to tak šlo.
Na ten koncert
prišla by som.
:::
Našla som muža
A chcem ho stále,
už aj nech je tu!
Vie zrýchliť môj tep,
vie mi zmraziť žily
Akoby už naveky sme spolu žili
v zrýchlených medzičasoch,
v prepletených hlasoch,
v sopránoch aj basoch
Našla som muža,
čo sa nebál rozraziť dvere
a pozvať ma späť do života
Ľubica, vitaj!
:::
Tak si vo mne rozbehol jar:
a ja na chvíľu rozjarene poslúchnem,
ohmatám slnkom ohriaty balkón
(jar je tam)
Ešte kým ma pristihne ďalší mrak,
aj teba ohmatám
:::
Prišla si riekou dravou
s hlučným tokom
prišla si so záplavou
a nehou anjelov
Celé dni
mi srdce tlčie na stráži,
baží, beží za Jelou
:::
V očakávaní malej Váhy
snažím sa nevyjsť z rovnováhy
Ale otázok: Kedy to bude?
neubudne
Len jeseň visí na vlásku
ako posledná šiška na konári
Len toto jediné mám v tvári:
v lásku verím viac
