Ľubica Christophory.sk

:::

Mať syna:

aká drina,
kým sa mu hruď povypína
do muža.

A povedie ho k tomu žena,
jej láska divá, voľná, besná

Do nej sa nadýchnuť a vtesnať

Mať syna
Syna mať

:::

Nová pieseň

:::

Narodíš sa havraním krídlom,
prinesieš nám tmu

Prídeš ku mne príliš rýchlo,
aj keď si už dnu

Zima vedie ťa,
tichom sa zmietam,
lebo prilieta

moje dieťa

Kde sa naberie kúsok matere?
Tvoje páperie

Zlomy otcovstva nohy roznosia
do snehu rovno k nám

naše dieťa

Zima znesie ťa, ticho vedie ma,
lebo prilietaš,

naše dieťa,
naše dieťa

:::

Synčekovi

:::

Výkopové práce v mojom kopci,
stále narastajúcom,

meniacom periférie tela,

sa ohlasujú skoro každý deň

Odohráva sa to potichu,
keď svoje malé končatiny
vysielaš hľadať cestu ku mne,

cestu von

A ja stále neveriacky,
no s dôverou hľadím na tento nov:

zase vidím v noci jasne,
nech akokoľvek zhasnem

:::

Hľadám ťa postupne
v pohyboch a vlnách,
keď mi rozoznievaš útroby

Každým dňom si to viac ty

Nie záhadné to či ono

Si pre mňa rodiaca sa láska,
nútiaca ma slová neskrývať
do prirovnaní

Sme totiž už do seba
zamilovaní

:::

Tak už to s ním býva:

ani mu nenarástla hriva
a už preč kríva

Augustový kôň

:::

Vozeň mení farbu do žerava
a trasie sa vzduch,

puchnem

:::

Zarámovali sa do okna
starého hradu:

tri navlas podobné stromy

:::

Pred búrkou zmena farieb

- šedá okupuje oblohu,
uzurpátorka

:::

Sedí oproti mne modrá
v obľúbenej kaviarni

Stará, úprimná kamarátka

:::

Ešte stále nosíš podpätky?

Zachovávam si ženskosť
a rastie mi brucho

Zachovávam si rovnakosť,
po krivke prejdem rukou

:::

I. B.

:::

On je mojím sprievodcom.

S ním vykročím tmou,
v ústrety tieňom,
ktoré nadobudnú kontúry
a potom im porozumiem.

Ale teraz je deň
a ja čakám na jeho návštevu,
má pravdepodobne studené ruky
a vysušené pery.

Je mojím sprievodcom,
tak sa s tým zmierim

:::

Občas omietku stále deriem
kameňmi rôznych tvarov

cestou starou

Blúdim priekopami,

zdáš sa priveľký,
potom zas malý

a premrhaný čas 
odveje pastelové odtiene

Raz sa od teba odtnem,
úplne sa rozrastiem do záhrady

:::

Nová pieseň

:::

Jedna s druhou striedame stráže,
kde jedna zakáže,
druhá sa odviaže

A tak ďalej, a tak ďalej…

Raz to vo mne nevydrží
ten ponocujúci vojak

:::

Nová pieseň

:::

Chce sa mi spať a tiež sa prebúdzať,
poraziť obludy alebo si ich obľúbiť

A tak sa teda pýtam jari:
Či pokoj nastal naozajstný?

A tak sa teda pýtam jari:
Či pokoj zaspal ľahostajný?