:::
Sú momenty zla,
ktoré nejde vstrebať
Už sa ťa viem nebáť,
si fľak na zabudnutej stene
Už nikdy viac k sebe nemôžeme,
nikdy viac sa nepretneme
:::
Čierna smola
po mne stiekla,
po hladkom, chladivom skle
Vynoril sa mrak a už je zase preč
Občas skamenie reč
a ústa dokorán
Nekričia
ani nevolajú o pomoc
Každá polnoc je súmerná,
oddelí ďalší deň
a ja ho vezmem
do náručia
Nech vrhne svoje svetlo, svoj tieň
