:::
Po dlhých mesiacoch
sa mláďatko odvážilo stáť
ako strom vo voľnom priestore
Krok sem, krok tam
Aj ja váhavam
Aká opojná je však odvaha!
:::
Po dlhých mesiacoch
sa mláďatko odvážilo stáť
ako strom vo voľnom priestore
Krok sem, krok tam
Aj ja váhavam
Aká opojná je však odvaha!
:::
Kto je ten pravý,
čo ma vychýli z rovnováhy?
Namiesto vlažnej
premeniť odvážne reči
na prečiny
Kto je ten pravý,
čo mi uľaví
a namiesto chladnej
rozhorúčená ľahnem
Narušte ma,
prahnem
:::
Mám ešte stále zavreté,
aj keď na mňa klopete
Prázdne sú zatiaľ komory,
ale raz sa zase otvorím
Nalejem krv do riečiska,
kanály sa prečistia
Budú plné regály
Teraz len ticho a stopy,
čo ste vo mne nechali
:::
Jeho srdce bije
ešte ako zranený vták
Nejde to nechať tak-tik-tak
Sú v ňom strely
a nevybuchnuté míny
Ešte nejde byť iný
Povedomé rútenie sa do temnoty,
ešte to nejde byť celkom ty
:::
Mám rada, keď sa mračí
cez zvesené vlasy
Neposlušne rozhárané havrany,
lesknú sa zrelé gaštany
Nebránim sa obrazu
v galérii kaviarne
Pijem, kým nápoj vychladne
:::
Neviem sa dotýkať bez pier,
bez ľahkého letu peria netuším,
kam perute mieria
Necítim chvenie,
keď nie sme si zdrojom premien,
keď sa zázrak spojenia nedeje
Neviem prechádzať cez dvere,
ktoré ostávajú zamknuté,
potrebujem prievan
Len tak sa dva odlišné pohľady
zmieria
:::
Pohladená vlasmi briez,
svetlo sa jesenie
Nesiem na jemné spálenie
všetky zubaté listy,
čo som nazbierala
Už ma nezahalia,
nebojím sa byť nahá
Napomáhať,
aby niečo horelo netreba
Sama tlie pahreba
:::
Môžem sa bozkávať,
s kým chcem
Sama sa pýtam aj si odpoviem
Striedajú sa mená v kalendári,
žiadne si netetujem
ani nevypálim
Vlasy lietajú okolo tváre,
beztvaré listy sa hlásia k vláde
:::
Na svojej loďke sama
plaviť sa do neznáma
Neveslovať, veriť prúdu,
vlny sú a budú
Nenechať sa zlákať brehmi
plynúť ku prameňu nehy
Dôverovať hladine
nehybne
:::
Ostal mi tu po ňom
jeden king-size kondóm
Ale kráľ mal v srdci králika,
čo pri sebamenšom šeleste
strachom zatiká
a zapicháva vidly do kopy sena
príliš queen-size žena