:::
Obávam sa,
že tvoj hrudný kôš
zo mňa opäť urobil Evu
Ktorej sa z krásy
vedia podlomiť kolená
Všetko si pamätám,
všetko niečo znamená
Listy na prikrytie netreba
Keď sa dám, vezmeš ma
:::
Obávam sa,
že tvoj hrudný kôš
zo mňa opäť urobil Evu
Ktorej sa z krásy
vedia podlomiť kolená
Všetko si pamätám,
všetko niečo znamená
Listy na prikrytie netreba
Keď sa dám, vezmeš ma
:::
Vietor sa preženie
Nemôžu stále hlásiť
len husté sneženie
Hladina sa utíši
Všetci čierni démoni
už z fľaše unikli
Ostane len bosé a nahé,
obrátiš sa v nehu, náhle
:::
Odčítaj mi z pier,
že som ako papier
horľavá a krehká
Hľadám smer a čo smiem,
aby si si ma nechal
:::::
Neviem, či ti smiem
spočítať prstami náramky,
či robiť iné intímne gestá
Chcem pokračovať vo všetkom,
čo by mohlo prestať
:::
Moje radary
už toľkokrát sklamali
Echolokátory zlyhali
a netopier prudko narazil
Vidím aspoň špičku ľadovca?
Vyplávam z hmly celá?
Jasne navigovať a nestrácať
by som sa chcela
:::
Po dlhých mesiacoch
sa mláďatko odvážilo stáť
ako strom vo voľnom priestore
Krok sem, krok tam
Aj ja váhavam
Aká opojná je však odvaha!
:::
Kto je ten pravý,
čo ma vychýli z rovnováhy?
Namiesto vlažnej
premeniť odvážne reči
na prečiny
Kto je ten pravý,
čo mi uľaví
a namiesto chladnej
rozhorúčená ľahnem
Narušte ma,
prahnem
:::
Mám ešte stále zavreté,
aj keď na mňa klopete
Prázdne sú zatiaľ komory,
ale raz sa zase otvorím
Nalejem krv do riečiska,
kanály sa prečistia
Budú plné regály
Teraz len ticho a stopy,
čo ste vo mne nechali
:::
Jeho srdce bije
ešte ako zranený vták
Nejde to nechať tak-tik-tak
Sú v ňom strely
a nevybuchnuté míny
Ešte nejde byť iný
Povedomé rútenie sa do temnoty,
ešte to nejde byť celkom ty
:::
Mám rada, keď sa mračí
cez zvesené vlasy
Neposlušne rozhárané havrany,
lesknú sa zrelé gaštany
Nebránim sa obrazu
v galérii kaviarne
Pijem, kým nápoj vychladne